SLOVNÍK POJMOV ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM (OZP)
(pripravila IR )

Zdravie – stav telesnej, psychickej a sociálnej pohody, biopsychosociálna rovnováha organizmu. Umožňuje jednotlivcom a skupinám poznať vlastné ciele a uspokojovať svoje potreby, na strane druhej, reagovať na zmeny a vyrovnávať sa so svojim prostredím. Stav, ktorý nám umožňuje zúčastňovať sa na aktivitách vo svojom prostredí a existovať vo svojich sociálnych rolách.

Ak prispôsobivosť organizmu presahuje nároky prostredia, človek sa cíti zdravý. Ak rozsah nárokov prostredia presahuje naše hranice prispôsobivosti, nastáva porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím a vzniká choroba.
Choroba – objektívne zistiteľná porucha zdravia, ktorá môže existovať aj vtedy, keď človek nepociťuje príznaky.
Úraz –  jednorazové, alebo krátkodobé poškodenie organizmu /zlomeniny, otras mozgu, pády, polytraumatické poškodenia organizmu pri nehodách…/
Porucha (impairment) – akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii.
Zdravotné postihnutie (disability) – výsledok vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršením     zdravím a medzi bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe, ako ostatné osoby.

Obmedzenie (disability) – nedostatok schopnosti vykonávať činnosti v plnom rozsahu ako zdravá populácia.
Sociálne znevýhodnenie (handicap) – obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote ako ostatní.
Sociálna situácia – je to jav, ktorý vzniká v dôsledku existencie človek v procese interakcie jednotlivca a jeho sociálneho prostredia.
Sociálna opora – ktorou rozumieme pomoc, ktorú jednotlivcovi, skupine poskytujú iní aktéri.
Sociálna intervencia – je termín, ktorý sa používa na označenie zámerného zasahovania do spôsobov konania jednotlivcov, skupín alebo inštitúcii.
Sociálny klient – je osoba, ktorá prichádza alebo už je v starostlivosti sociálneho pracovníka.
Sociálna núdza – je stav keď si občan nemôže sám zabezpečiť, starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv  a právom chránených záujmov na vek, nepriaznivý zdravotný stav.
Hmotná núdza – je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum.
Sociálna pomoc – je to súbor opatrení, dávok a služieb, ktoré sú poskytované  štátom a neštátnymi  inštitúciami.
Životné minimum –  je dávkou sociálnej pomoci, ktorou je doplnený príjem občana v kalendárnom mesiaci, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nemá príjem zo závislej činnosti.
Existenčné minimum – je dávkou sociálnej pomoci, ktorou sa doplní príjem občana v kalendárnom mesiaci, ktorý je v hmotnej núdzi so subjektívnych dôvodov.
Sociálne minimum – je dávkou sociálnej pomoci, ktorou sa doplní príjem občana v kalendárnom mesiaci, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti.
Záchranná sociálna sieť – je súbor konkrétnych legislatívnych noriem zahrňujúcich rôzne aktívne a pasívne opatrenia, ktorými štát garantuje občanom určitú minimálnu úroveň pomoci v prípade závažných núdzových sociálnych situácii, ktoré nie sú schopní prekonať sami.
Komunita – súhrn osôb, ktoré žijú v určitom geograficky vymedzenom priestore, kde vykonávajú každodenné aktivity a tvoria autonómnu jednotku.  /Obec, sídlisko, mesto/
Skupina – je zoskupenie ľudí, ktorí si vytvárajú vzájomnú spolupatričnosť. Spája ich spoločný znak – vzdelanie, vek, ../
Jednotlivec – pre potreby sociálnej práce je to ľudská bytosť /človek/ so svojimi jedinečnými  danosťami, vlastnosťami, poznatkami, zručnosťami, ktoré získal v procese socializácie.
Sociálne prostredie – všetko, čo je súčasťou života človeka v určitom sociokultúrnom celku.

DRUHY POSTIHNUTIA:
Chronické postihnutia (Chronic diseases) – tieto postihnutia sa nemusia navonok prejavovať, sú to napr.: reumatoidná artritída, juvenilná idiopatická artritída a iné ochorenia na reumatickom základe, cukrovka, celiakia, hemofília, postihnutie kardiovaskulárneho systému, onkologické ochorenia, cystická fibróza, psoriáza, ekzém.
Kombinované zdravotné postihnutia – ľudia, postihnutí viacerými druhmi zdravotného postihnutia (napr. ľudia z mentálnym a telesným postihnutím, diabetici s amputovanou nohou).
Mentálne postihnutia – ľudia s podpriemernou úrovňou intelektuálnych schopností, ktoré spôsobujú obmedzenia v komunikácii, sebaobslužných činnostiach a iných sociálnych zručnostiach. Ide o stav trvalý. Potrebujú ľahko zrozumiteľné informácie, primeranú podporu a praktický výcvik k tomu, aby mohli žiť nezávisle.
Psychické postihnutia – postihujú predovšetkým citovú zložku, prežívanie, správanie, nie je možné im predchádzať, ale väčšina duševných ochorení sa dá úspešne liečiť. Intelekt psychicky postihnutých nebýva poškodený a môžu žiť samostatne, pokiaľ je ich choroba pod kontrolou.
Telesné postihnutia (physical disabilities) – ľudia s poruchami mobility.

Invalidita – úplná alebo čiastočná pracovná neschopnosť občana, jej mieru upravuje zákon č. 461/2003 Zz.- Zákon o sociálnom poistení.

Sociálna politika – súbor nástrojov a opatrení určitého sociálneho systému, ktoré smerujú k zachovaniu dôstojného života človeka so zdravotným postihnutím s kladením dôrazu na vlastnú iniciatívu a zabezpečenie základných životných podmienok. Sociálny systém je politika zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.
Sociálne zabezpečenie – súbor inštitúcií, zariadení a činnosti na predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie ťaživých sociálnych situácií ľudí so zdravotným postihnutím. Má tri základné formy, ktorými sú sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora.
Integrácia – proces, pri ktorom dochádza k zaraďovaniu OZP do všetkých oblastí života spoločnosti. Miera integrácie závisí od stavu spolužitia OZP s väčšinou populácie. K úplnej integrácii dochádza vtedy, ak spoločnosť považuje OZP za svoju súčasť.
Sociálne služby – služby poskytované klientom platenými odborníkmi alebo dobrovoľníkmi, ktorých cieľom je uspokojiť sociálne potreby tomu, komu sú nasmerované a zvýšiť jeho kvalitu života.
Sociálne poradenstvo – proces, ktorého cieľom je prostredníctvom mobilizácie vnútorných a vonkajších zdrojov prirodzeného prostredia aktivovať OZP tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života.
Osobná asistencia – osobná pomoc OZP. Zmierňuje dôsledky postihnutia jedinca pri všetkých jeho činnostiach. Jej cieľom je umožniť OZP, aby žili spôsobom života, ktorý sa čo najviac blíži životu bez postihnutia.
Podporované zamestnanie – komplex sociálnych služieb pre OZP, ktoré majú záujemcu podporiť  v nájdení vhodného zamestnania, jeho udržaní a udržaní platových podmienok porovnateľných s inými zamestnancami vykonávajúcimi rovnakú prácu. Vytváranie chránených dieľní, chránených pracovísk a podpory podnikania OZP umožňuje ich zaradenie na trh práce.
Pracovná rehabilitácia – súčasť komplexnej rehabilitačnej činnosti, ako aj súbor opatrení a činností smerujúcich k prispôsobeniu OZP pracovnému procesu s využívaním zostatkového pracovného potenciálu.
Chránené bývanie – bývanie OZP spoločne sa podieľajúcich na vedení domácnosti. Sú v pravidelnom kontakte so sociálnymi pracovníkmi. Služby sú im poskytované podľa individuálnej potreby.
Respitná starostlivosť – starostlivosť poskytovaná ľudom, ktorí sa dlhodobo starajú o OZP. Najčastejšie má formu dočasného umiestnenia OZP do náhradnej rodiny, stacionára, či pobytového zariadenia, alebo ide o poskytnutie priamej praktickej pomoci v ich domácnosti.
Rezidenčná starostlivosť – starostlivosť o občanov so zdravotným postihnutím v pobytových zariadeniach.
Filozofia nezávislého života – nezávislosť založená na uznaní schopnosti človeka rozhodovať o svojich vlastných potrebách a na uznaní jeho práva dožadovať sa všeobecne prijateľných podmienok, za ktorých by mohol vyvíjať aktivity vedúce k ich uspokojeniu.
Univerzálny dizajn – koncept, podľa ktorého by mali byť služby, produkty a technológie prístupné a užívateľné ľuďmi so zdravotným postihnutím všade tam, kde je to možné.
Bezbariérový prístup – prispôsobený prístup k všetkým oblastiam života OZP.
Kvalita života – komplexné kritérium využívané pri hodnotení efektivity sociálnej starostlivosti. Opiera sa buď o širšiu definíciu zahŕňajúcu zdravie, sociálne postavenie, medziľudské vzťahy, materiálne podmienky,  prehľad denných aktivít a pod., alebo o jedno meradlo, napr. životnú spokojnosť.
Nálepkovanie /stigmatizácia/ – postup, v priebehu ktorého je OZP pridelená nálepka, čiže stigma, ktorá predurčuje, ako s ním bude potom v  spoločnosti zaobchádzané. Vnímanie OZP ako nekompetentných a neschopných samostatného života.
Diskriminácia – také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak, než s iným človekom na základe jeho odlišnosti.
Priama diskriminácia – forma diskriminácie vyznačujúca sa konaním, ktorým niekto priamo znevýhodňuje ľudí so zdravotným postihnutím.
Nepriama diskriminácia – forma diskriminácie, napr. neutrálne rozhodnutie, ktoré má diskriminačný účinok na OZP. Je to napríklad rozhodnutie, predpis alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu so zdravotným postihnutím v porovnaní s inou osobou.
Obťažovanie – forma diskriminácie, prejavujúca sa takým správaním voči OZP, ktoré narúša jeho ľudskú dôstojnosť, fyzickú a duševnú integritu. V jeho dôsledku dochádza k poníženiu, zahanbeniu, pokoreniu alebo urážke.
Pokyn na diskrimináciu – forma diskriminácie prejavujúca sa konaním, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.
Neoprávnený postih – forma diskriminácie, nepriaznivé zaobchádzanie ako odveta za to, že obeť si uplatnila práva na ochranu pred diskrimináciou.
Obhajovanie záujmov a práv klienta – priama podpora záujmov OZP a presadzovanie ich práv.
Dobrovoľníctvo – je neplatená a nekariérna činnosť, ktorej sa ľudia venujú s cieľom pomôcť iným.
Občianske združenie – organizovaná skupina ľudí, ktorá je sama nositeľom zdravotného postihnutia, alebo pracuje v prospech OZP na dobrovoľnom princípe, vykonáva podporné aktivity s cieľom zlepšovať životné podmienky OZP.