Kvôli deformovaným prstom na rukách a obmedzenej pohyblivosti v ďalších kĺboch som nútená pomáhať si rôznymi pomôckami. Viaceré som si vymyslela sama.

Problematickou samoobslužnou činnosťou pre mňa je obúvanie a obliekanie. Pri obúvaní sa dá použiť predĺžený obuvák. Ak je to možné, vyhýbam sa topánkam so šnúrkami. Počas teplých mesiacov používam hlavne rôzne šľapky. Ďalším a určite dosť rozšíreným problémom je obúvanie si ponožiek. V zdravotníckych potrebách je dostať kúpiť „obuvák na ponožky“. Pre mňa je nevyhovujúci lebo jeho rozmery sú dosť veľké. Ja mám menšie nohy a jednoducho sa mi do ponožky nezmestí. Preto, ak nie je na blízku niekto, kto by mi pomohol, použijem uterák. Mal by byť z tenšieho materiálu /neodporúčam froté/ a dostatočne dlhý, aby bola manipulácia jednoduchšia. Stačí ho po dĺžke poskladať na niekoľko častí do tvaru harmoniky a jeden koniec vsunúť do celej ponožky. Rukami uchopíme hornú časť uteráka, špičku nohy vsunieme do „uterákovej harmoniky“ tesne nad ponožkou a postupne naťahujeme, kým nie je celá ponožka na nohe a uterák vytiahneme.

S ubolenými prstami mám problém so zapínaním zipsov. Dá sa to vyriešiť tak, že na uško na zipse uviažem z  tenšej šnúrky očko. Do očka strčím prst a zatiahnem. Tento spôsob používam nielen pri zipsoch, ktoré sa nachádzajú na odevoch, ale aj napr. na kabelkách či kozmetických taštičkách, kde sú ušká na zipsoch drobné a zle sa s nimi manipuluje.

Čo sa týka samotného obliekania a vyzliekania sa, tak pri týchto činnostiach používam palicu. Jej dĺžku treba prispôsobiť podľa individuálnych potrieb. Na jednom konci mám našraubovaný háčik. Využívam ju pri obliekaní všetkého, čo treba natiahnuť cez nohy, hlavne spodné prádlo a nohavice.

Paličiek rôznych dĺžok a hrúbok používam viacej. Podľa toho, na čo majú poslúžiť. Na väčšine z nich mám na jednom konci našraubovaný háčik. Pomocou neho sa dajú pritiahnuť rôzne veci, na ktoré nedočiahnem. K paličke možno prilepiť magnet, vtedy sa pomocou nej dajú zdvihnúť drobné kovové predmety /ihla, špendlík, klinček/.

Paličku ploského tvaru, širokú cca 2,5 cm som si upravila tak, že sa k nej dá pripevniť pilník na nechty. Takto si môžem upravovať nechty na nohách.

Na jeden koniec som nalepila asi 10 – 12 cm pásik neoprénu /môže sa použiť aj iný nekĺzavý materiál napr. guma/ Slúži ako podložka, na  ktorú položíme časť dlhšieho pilníka. Ten pripevníme pomocou niekoľkých pásikov suchého zipsu, ktorých konce sú prilepené na spodnej časti paličky. Týmito pásikmi vlastne obtočíme paličku spolu s priloženým pilníkom.  Pásiky suchého zipsu musia pozostávať z dvoch častí. Jedna časť je s drobnými háčkami a druhá je tá, na ktorú sa háčiky prilepia.

Práca s touto pomôckou si vyžaduje trochu viac tréningu. Treba si nájsť aj vyhovujúcu polohu, ale častejším používaním sa to dá hravo zvládnuť.                                                                    

Obmedzená pohyblivosť v ramenách mi spôsobuje problémy, keď ma svrbí nejaká časť tela, kde si nedočiahnem. Tu mi poslúžila palička z dreveného vešiaka. Na jednom konci mám vyvŕtanú dierku. Cez ňu mám prestrčený šróbik s matičkou. Šróbikom je k paličke prichytené plastové koliesko, ktoré má niekoľko ostrých hrotov. Toto koliesko som odlepila z koberčeka, ktorý sa volá „iplikátor Kuznecova“, ľudovo „ježko“. Dnes sa táto vecička už asi nedá kúpiť. Takže koliesko si môže každý nahradiť niečím iným, podľa vlastného nápadu.

Týmto spôsobom si veľmi účinne dokážem poškriabať napr. chrbát. 

                                                                                                                                          

Otváranie uzáverov na umelohmotných fľašiach, na fľaštičkách od liekov, čistiacich prostriedkov…, som si tiež vyriešila svojpomocne. Používam na to kliešte tzv. „blicky“.   Sú nastaviteľné, čiže možno nimi odšraubovať uzávery rôznych veľkostí.

Pri otváraní napr. minerálky sa posadím, fľašu si prichytím aj pomocou nôh, uzáver uchopím kliešťami a uvoľním ho. Zvyšok manipulácie už jednoducho dokončím rukou.                                                              

                                                                       

Aby som sa dostala do skrine, musím otočiť kľúčom, čo je pre mňa tiež problém. Vyriešila som to tak, že som zo starej zubnej kefky odpílila hlavičku so štetinkami. Tenší koniec rúčky teraz vsuniem do otvoru na kľúči a otočím. Rúčku vlastne používam ako páku.

Je to mojich niekoľko nápadov, ako si pomôcť. Možno že niekoho inšpirujú a ten si potom zhotoví pomôcku vlastnú.