Prvýkrát sme sa v bardejovskej miestnej pobočke Ligy proti reumatizmu stretli na výročnej členskej schôdzi koncom februára vo veľmi peknom zariadení Senior Centrum v Bardejove. Keďže vieme, že na týchto podujatiach sa stretáva väčšina členov, chceli sme spojiť účelnosť s užitočnosťou. Naša pani predsedníčka pozvala  pani MUDr. Zbyňovskú a asistentku p. Müllerovú z bardejovského Ústavu verejného zdravotníctva. Obidve nám v priebehu schôdze robili vyšetrenia cholesterolu, pomeru svaloviny a tuku na našom „telesnom zariadení“ v závislosti od hmotnosti, a iné podobné terénne vyšetrenia. Mnohí sme tento úkon podstúpili prvýkrát v živote a kto ešte nevedel všetko o sebe, získal aspoň predbežnú informáciu a mohol sa zariadiť podľa výsledku, ktorý hneď dostal. 

Tešíme sa, že každý utorok môžeme cvičiť v telocvični Senior centra, ktorá je veľmi dobre vybavená. Od marca sa tam skutočne stretávame – na cvičenie, aj debatu. Cvičiteľkou je naša členka. Berie to veľmi zodpovedne. V rámci týchto cvičiacich utorkov na Deň mozgu nás zase potešila pani MUDr. Zbyňovská veľmi podrobnou prednáškou a ako bonus si pre nás pripravila p. Müllerová psychologický test. No nepísal sa ľahko, mladší boli určite pohotovejší a rýchlejší.

Pokorili sme aj zrekonštruovanú Kyslíkovú dráhu v Bardejovských Kúpeľoch. Viacerí z nás „kysličku“ poznali ešte za starých čias a po rokoch si ju vo vynovenom šate potrebovali pripomenúť. Keďže posledný aprílový týždeň sľuboval konečne pekné a teplé počasie, rozhodli sme sa vybrať na spoločnú túričku. Stretlo sa nás skoro polovica členov MP. Na chrbtoch ruksaky s „proviantom“, lebo sme si povedali, že ako odmenu za zdolanie, si každý opečie čo si priniesol.     

Lesný terén nám ubiehal, cesta sa štverala do mierneho kopčeka a po nejakej chvíli sa nám objavili prvé cvičebné náradia s presným popisom, ako sa má cvičiť. Veru, že sa našli aj medzi nami „krivými“ a neohybnými  šikovní a vrtkí. Prekvapili a vyrazili dych – možno aj sebe, že to dokázali. Nakoniec sme našli aj  ohnisko s oddychovými lavicami, chlapi sa postarali o oheň a bola opekačka  jedna radosť. Čo sa „navarilo“, to sa zjedlo a po oddychu a pokeci, sme sa vracali okruhom naspäť.

Prežili sme pekné popoludnie v pohybe, debate a plánoch na ďalšiu túru o týždeň. Vybrali sme si Zborovský hrad.    

V prvú májovú nedeľu sme sa vybrali na Zborovský hrad. V minulom roku sa nám to nepodarilo, o to sme radšej, že sa túru podarilo uskutočniť. O rekonštrukciu hradu sa zanietene stará združenie za záchranu Zborovského hradu, a to konkrétne Ing. Vladimír Kaminský (a ostatní nadšenci), ktorý ochotne prišiel a predstavil nám jeho históriu.

Tretí „BJ rekondičák“. V bardejovskej pobočke LPRe sa už stáva rekondičný pobyt vo Vysokých Tatrách tradíciou. Aj tohto roku sme sa ho rozhodli stráviť v hoteli Solisko na Štrbskom Plese, lebo toto zariadenie nám prirástlo k srdcu a ponúka nám všetok komfort.

Keďže po minulé roky sme boli na pobyte v jesennom mesiaci september a tentoraz sa nám ponúkal pobyt v letnom júli, chceli sme zažiť Tatry aj v lete. Aby sme si ho mohli dovoliť, prispela k tomu aj dotácia  mesta Bardejov, ktorá bola štedrá a mestu bardejovskí reumatici za ňu ďakujú.

Prvým a teda aj cestovným dňom bol 22. júl 2015. Cestovali sme po vlastnej osi – niektorí autobusom, iní vlakom alebo autom. Toto odpoludnie sa nieslo v režime nezávislých prechádzok okolo jazera a kompletne sme sa stretli až na spoločnej večeri. Schválili sme si nenútený plán na nasledujúce dni tak, aby bol pobyt spojený aj s pohybom, túrami v rámci našich možností a samozrejme s relaxom, ktorý ponúka hotel Solisko vo svojich priestoroch. Nechýbala medzi nami ani naša masérka Anka, ktorá už má na tomto  pobyte nezastupiteľné miesto.

Najzaujímavejšou akciou sa zdal byť výlet na Lomnické sedlo, aj keď sme plánovali „vyliezť“ ešte vyššie, a to lanovkou na Lomnický štít. Nedožičilo nám to však počasie, lebo v stredu od obeda sa na „Lomničák“ chystali búrky a lanovky od toho času už nepremávali. A tak sme sa vyviezli s „prestupovaním“ len na Lomnické sedlo, strávili tam asi 2 hodinky a pohľad na oblohu nás hnal radšej sa odtiaľ stratiť. Búrka niektorých chytila pri pešej túre na ceste do Smokovca ( pre poruchu lanovky), ale niektorí veru zamrzli priamo v sedle.  Na smiech nebol ani krízový stav na železničnej stanici v Starom Smokovci, keď nás (a strašné množstvo cestujúcich) na stanici bičoval ohromný lejak s krúpami. Nikto nepozeral, do ktorej električky nastupuje, lebo sa to v tom dave a „búrkanici“ ani zistiť nedalo. Nakoniec (hoci sa to  v tých chvíľach ani  nezdalo) všetko dobre dopadlo a aj keď sme zmokli, sláva nášmu výletu! Ostatné dni sme museli prispôsobovať počasiu, lebo nastalo búrkovo-prehánkové počasie  a riskovať sme nechceli.

Ako predchádzajúce  rekondičné pobyty, aj tento bol výborný. Ponúkol z každého rožka troška, zmenu prostredia, pohyb, relax a nezabudnuteľné zážitky a pohľady z našich krásnych hôr …

Tešíme sa, že činnosť v našej pobočke funguje a prekvitá. Každý si tu môže nájsť priestor pre seba. Záleží len na jednotlivcoch, ako tieto možnosti využijú.

Mája Matejová

 

Ako si my reumatici v Bardejove žijeme

 

Kde bolo, tam bolo, na severovýchode Slovenska, blízko Poľska, i Ukrajiny (i do Maďarska neďaleko) bolo raz jedno krásne kráľovské mesto … uhádnete jeho meno? Nie je to ani Martinkov Klingáčov, ani Laktibradov, ba ani Lomidrevov. V minulosti ho však ľud pospolitý volal i Bártfa, i Bardiov, no teraz je to jednoducho   BARDEJOV !

A v tom meste i jeho okolí,  okrem zdravých ľudí, žijeme i my reumatici. Reuma bolí, kriví, krúti, ale veď to pozná každý, združený i nezdružený v Lige proti reumatizmu. Rozhodli sme  sa však nepoddať sa a priečiť sa „Babe Reume“. Našli sme si také miesto, volá sa to Senior Centrum, kde sa s Babkou Reumou bojovať dá. Sú tam komnatky na pokec, na schôdzovanie i na predvádzanie našich zručností, ale existuje aj miestnosť na ohýbanie chorých hnátikov. Táto mučiareň sa volá telocvičňa! A aké všelijaké nástroje na mučenie sa tam nachádzajú? Neverili by ste vlastným očiam! Stroj zvaný bicykel, steper, rebriny, veľké nafúkané lopty, rôzne pomôcky na získavanie a naťahovanie svalov – no, ľudkovia boží,  hrôza!

Skalní sa tam stretávame a mučíme hnáty od februára každý utorok. A my chceme byť všetci skalní! Veľmi radi by sme medzi sebou videli aj ostatných spolutrpiteľov, lebo spoločne sa ľahšie trpí.

Táto – aj pozvánka je ladená rozprávkovo a v „Rozprávkove“ sa vždy všetko na dobré obráti. A naším heslom je: Kto príde, neodíde.                                        -MM-

Darina Kostíková, predsedníčka LPRe – MP Bardejov, bardejov@mojareuma.sk