Dnes si „užívam“ zase trochu exotiky. Tohtoročné zimné počasie je akési nerozhodné, chvíľu -10 a chvíľu +10 a potom sa na človeka lepia veci ako nachladnutie či nádcha. Pre človeka so Sjögrenom je aj obyčajná nádcha tak trochu adrenalínový zážitok. Sliznice sú oslabené, citlivé a keď sa na nich usadí zápal, tak je to poriadne cítiť. Každý nádych aj výdych je ako oheň, ako rezanie žiletkou a je úplne jedno, či sa pokúšate dýchať nosom alebo ústami, pretože sliznice sú všade – sú v nose, v celých dutinách aj v hrdle. Takže si momentálne „užívam“ kvalitnú bolesť, hlavu mi ide rozhodiť a samozrejme, s takouto bolesťou sa nedalo v noci spať. Ale v konečnom dôsledku je to vlastne dobre, že je to iba nádcha.

Keď začnú sliznice v ústach a v nose páliť viac ako obvykle a pridá sa zvýšená teplota, tak vždy spozorniem, lebo to môže znamenať dve veci. Buď na mňa lezie nádcha, čo ma bude síce stáť kopu bolesti, dve – tri prebdené noci a zopár „blbých dní“, ale zase to prejde. Horšie by bolo, ak by páliace sliznice a zvýšená teplota signalizovali druhú možnosť – problém v systéme. Sjögrenov syndróm je totiž ochorenie systémové, neuspokojí sa s postihnutím jedného orgánu, ale zasahuje do celého organizmu. A takáto systémová prekážka by sa riešil oveľa horšie ako nádcha.

Takže tak. Idem si uvariť bylinkový čaj, vytiahnem moju lekárničku – kvapky do nosa, pastilky na zapálené hrdlo, tabletky od teploty a nejakú dobrú knihu, a idem sa liečiť, nech tá bolesť čím skôr ustúpi. Teraz by sa mi hodilo tak dva – tri dni nemusieť dýchať, uf…

joni