Minule som spomenula niečo málo o mojom problematickom trávení, resp. o komplikovanom stravovaní a špeciálnej diéte. Sjögren postihuje predovšetkým sliznice a tých je v tele celkom dosť – oči, nos, ústa, dýchanie a tiež celé trávenie (pažerák, žalúdok, pankreas, črevá)… k tomu sa ešte určite vrátim, ale dnes riešim trochu iný, nie menej zaťažujúci aspekt tohto ochorenia, a tým je únava. Niektoré dni je väčšia, niektoré dni menšia, ale nikdy nie som celkom bez únavy. A toto sa dosť ťažko vysvetľuje okoliu. Nechýba mi žiadna končatina, nie je na mne vidieť žiadny výrazný hendikep a napriek tomu musím odmietať rôzne aktivity, občas aj úplne nenáročné banality. A keď uvediem ako dôvod únavu, ľudia väčšinou skonštatujú, že veď unavený býva každý, to treba len prekonať a nebyť lenivý. Ibaže v tomto prípade sa to prekonať len tak ľahko nedá, resp. dá, ale s dosť nepríjemnými následkami. Toto totiž nie je o lenivosti, lekári tomu hovoria patologická únava (tento názov sa mi vôbec nepáči, brr, patológia, človek sa cíti ako by bol už na umretie) alebo v preklade do slovenčiny (a to už znie o kúsok lepšie) chorobná, neprirodzená únava a tú je naozaj ťažké prekabátiť.

Ktosi to raz pekne vystihol takzvanou „lyžičkovou teóriou“. Predstavte si, že máte na jeden deň k dispozícii určité množstvo lyžičiek a každá z nich predstavuje jeden diel energie. Pri každej činnosti (napr. ranné vstávanie, hygiena, domáce práce, zamestnanie, koníčky alebo aj rôzne stresy a starosti…) miniete určitý počet lyžičiek. Na jednoduché veci jednu lyžičku, na náročné veci viac lyžičiek. Ak sa lyžičky minú, musí nastúpiť odpočinok, relax, spánok. Ja mám tých lyžičiek tak trochu obmedzené množstvo, menšie ako u zdravého človeka a hlavne – nedokážem ich tak rýchlo obnovovať ako zdravý jedinec. Ak to s míňaním lyžičiek prešvihnem, na obnovenie energie mi nepostačí jedna dobre prespatá noc, niekedy to trvá celé dni alebo aj týždne odpočinku a relaxu, pokým sa prečerpanie lyžičiek zase zrovná. A tým odpočinkom sa myslí úplné obmedzenie fyzických i duševných aktivít na minimum. Okresanie domácich prác na to najnevyhnutnejšie, odloženie koníčkov, obmedzenie všetkého, čo zaťažuje myseľ a občas je nutné aj voľno z práce či péenka. Musím si teda svoje lyžičky strážiť, šetriť a starostlivo vyberať, na čo ich miniem. A to veru vôbec nie je ľahké, nie vždy sa to podarí včas ustrážiť. Tak sa stalo aj posledné týždne, bolo toho veľa v práci (veľa starostí, stresov a aj fyzickej námahy), k tomu kontroly u lekárov, ktoré tiež ubrali energie a zdá sa, že sa dostavil deficit lyžičiek. A na dôvažok, jednou zo zvláštností môjho „exotického“ života je, že z lyžičiek mi uberajú aj niektoré potraviny, po ktorých konzumácii sa mi zvyšuje pocit únavy. Takže budúci týždeň budem musieť okresať všetko, čo sa dá. V práci ani minútu na viac, z hlavy vyhodiť všetky starosti, pri ktorých nejde o život, sekať dobrotu v mojej komplikovanej diéte a odpočinok, odpočinok, odpočinok. Ešte že mám nejaké tie zásoby v mrazničke, takže varenie a nákupy budem môcť obmedziť na minimum. Jediné, čo budem musieť tento týždeň v kuchyni nevyhnutne urobiť, je upiecť chlieb (žiaľ v obchode nezoženiem taký, ktorý by vyhovoval mojej diéte). Šťastlivo sa mi podarilo ešte v časoch dostatku lyžičiek napísať aspoň jeden článok pre istý časopis a ten druhý už bude musieť počkať na nový prídel lyžičiek, ale včera som sa dozvedela, že termín je až koniec augusta, takže to tiež môže ísť na chvíľu bokom. Mala som v pláne konečne vytiahnuť bicykel, ale aj to sa bude musieť odsunúť na neurčito a čo ma asi najviac štve, že možno budem musieť tento týždeň vynechať aj návštevu biblickej či modlitebnej hodinky… Skrátka, vybaviť len to najnutnejšie a potom ľahnúť, na nič ťažké nemyslieť, maximálne si zobrať nejakú nenáročnú zaujímavú knihu alebo pustiť dobrú hudbu a pousilovať sa o čo najviac spánku. Snáď to zaberie, pretože o týždeň prídu na prázdniny moje dve princezničky a chcem si ich užiť, takže musím dovtedy nazbierať čo najviac lyžičiek  :-)

joni