Dlho som váhala, či tento článok napísať a zverejniť, pretože otvorene hovoriť pred ľuďmi o tom, čo si prečítate v nasledujúcich riadkoch, nie je ľahké. Na niektoré veci človek nebýva práve hrdý, aj keď vlastne za ne nemôže a nie je v jeho moci ich zmeniť. Po prečítaní tohto článku si ma možno niektorí už natrvalo zaškatuľkujú do kolónky „divný“ a budú na mňa pozerať cez prsty. Ale na druhej strane som niektorým ľuďom dlžná vysvetlenie a verím, že sa nájdu aj takí, ktorí pochopia a budú ma brať prinajmenšom tak ako doteraz.

Už som spomínala, že súčasťou Sjögrenovho syndrómu je permanentná únava. V mojom prípade si ujo Sjögren nabral ešte ďalších pomocníkov vo forme potravinových intolerancií a alergií. Len málo ľudí vie, že taká potravinová alergia alebo intolerancia sa neprejavuje len v trávení (bolesti žalúdka, nevoľnosti, problémy v črevách atď.) alebo vyrážkou na koži, ale môže sa prejaviť aj vecami ako búšenie srdca, bolesti hlavy, poruchy spánku, spomínaná nadmerná únava či dokonca pocit horúčky a chrípky. Žiaľ, na svete neexistuje taký zoznam, ktorý by mi presne povedal, aké potraviny nemám jesť. Je to v podstate taká moja malá každodenná lotéria. Takže, či už z dôvodu Sjögrena, ako takého, alebo pôsobením niektorých potravín, únava sa stala mojím pomerne častým spoločníkom. Nejde tu len o únavu fyzickú, unavené ruky, nohy či chrbát… Unavený býva aj mozog. Niekedy sa mu stáva, že nestíha spracovávať prichádzajúce podnety, nevládze sa sústrediť, premýšľať, vydávať telu správne príkazy. Je to podobný pocit, akoby sa človek pohyboval v hmle. Všetky informácie, vedomosti, zručnosti a schopnosti sú síce stále na svojich miestach, tam kde majú byť, len akoby boli zahalené hmlou. Chvíľu trvá, pokým ich človek v tej hmle nájde a občas sa môže stať, ak je hmla príliš hustá, že to hľadanie nakoniec vzdám a počkám si na „jasnejšie počasie“. Skrátka, niekedy som trochu spomalená, nie som na príjme, nereagujem, nestíham myslieť, nestíham odpovedať, nestíham konať. Nie je vôbec príjemné, keď ma ľudia v takýchto chvíľach vidia, pretože väčšinou nerozumejú, čo sa deje a ako to už medzi ľuďmi býva – namiesto priamej otázky si radšej domyslia vlastné odpovede (nie práve lichotivé).

Občas to môže vyzerať, že je človek naozaj hlúpy a neschopný, ale v skutočnosti to nemá nič spoločné s inteligenciou. Pokojne vám môžem poskytnúť k nahliadnutiu potvrdenie od psychológa o mojej intelektovej výbave, ktorá dosahuje ľahký nadpriemer. Ibaže môj „kamarát“ Sjögren túto skutočnosť pred ľuďmi úspešne „zahmlieva“ a ja s tým nič neurobím. Teraz sa tu nechcem chváliť svojím IQ (ľahký nadpriemer nie je zase nič až také výnimočné), ale spomínam to preto, aby som povzbudila tých, ktorí sa tiež trápia so Sjögrenom a problémom „zahmlenia“ mozgu a začínajú o sebe pochybovať. Ja sama som dlhý čas nechápala a bojovala s pochybnosťami, či som vôbec normálna. Ale nebojte sa, ste normálni, všetko je tak, ako má byť, len mozog je unavený a nestíha.

Takže týmto článkom zdravím všetkých, ktorí sa kedy so mnou stretli a ja som si ich nevšímala, nereagovala som, neodpovedala alebo som sa pri podaní ruky súčasne nepozerala do očí (niekedy skrátka z tej hmly nestíham vydolovať dve činnosti naraz). Nebojte sa, doteraz v tom bola vždy únava. Ak vás raz nebudem chcieť pozdraviť alebo sa vám nebudem chcieť pozerať do očí preto, že budem mať naozaj niečo proti vám, tak vám dám vedieť :-)   Alebo, ak nie ste si istí, nebojte sa ma otvorene spýtať.

joni