Pozerám, že od uverejnenia predošlej časti tohto seriálu ubehli už tri týždne. Posledné dni som toho mala veľa, a tak nebol čas ani energia písať. A okrem toho to dnes bude zase téma, o ktorej sa mi píše ťažko. V predošlých častiach som viackrát spomenula, že mám pomerne komplikovaný jedálniček, ale zatiaľ som vám to poriadne neobjasnila. Ono, nie je práve ľahké vysporiadať sa so správou od lekára, ktorý je vždy naladený na vtipy a humor a zrazu vám s vážnou tvárou, bez akéhokoľvek náznaku žartovania, povie: „Pani, máte tú smolu, že ste vychytala také diagnózy a takú kombináciu, že s tým neviem pohnúť. Vyskúšal som už všetko a nemám pre vás žiaden ďalší návrh.“ To bol výrok môjho gastroenterológa, ktorý sa mi pokúša pomôcť s tráviacimi problémami. Chvíľu mi trvalo, kým som to v sebe spracovala a kým som sa odhodlala napísať o tomto svojom probléme niečo podrobnejšie. Tento článok bude trochu dlhší, za čo sa dopredu ospravedlňujem, ale je to dosť rozsiahla záležitosť, ktorú nie je možné zmestiť do pár krátkych viet.

Ide o to, že popri Sjögrenovom syndróme, ktorý má značný vplyv aj na trávenie, sa mi nazbierali rôzne alergie a intolerancie. To, čo teraz napíšem, sa nemusí a zrejme ani nebude týkať každého pacienta so Sjögrenom. Ja som tak trochu exot nie len všeobecne medzi ľuďmi, ale aj v rámci tejto diagnózy. 

Takže, zistili mi alergiu na rajčiny, čo je pomerne jednoduchá a jednoznačná vec – nejesť rajčiny ani žiadne výrobky z nich (kečup, pretlak…). K tomu pribudla intolerancia lepku, ktorá mi dala riadne zabrať, pretože trvalo pomerne dlho, pokým som ju odhalila. Robilo sa niekoľko opakovaných vyšetrení (hadička do žalúdka) na celiakiu ale nikdy sa celiakia na 100% nepotvrdila. Nakoniec môjmu lekárovi napadlo predsa len skúsiť bezlepkovú diétu a zrazu sa ukázalo, že môj organizmus zareagoval pozitívne. Po návrate k lepku sa stav znova zhoršil a tým bolo jasné, že lepok nie je pre mňa. Hovorí sa tomu neceliakálna gluténová senzitivita (pre tých, ktorí sa v tomto neorientujú – glutén je iným slovom lepok). Už dávnejšie som odpozorovala, že aj po mlieku a všetkých mliečnych výrobkoch je mi akosi biedne. Takže dodržiavam aj bezlepkovú a bezmliečnu diétu. Ešte stále by to bolo pomerne jednoduché – nejesť rajčiny, lepok a mlieko a ani žiadne výrobky z nich. Síce už človek musí dosť zvažovať a hľadať, také mlieko a lepok vedia výrobcovia pridať aj tam, kde by ste to nečakali, ale stále sa to dá. Lenže potom prišla skrížená alergia pele/potraviny a histamínová intolerancia. A toto je už naozaj ťažký oriešok. 

Skrížená alergia na pele a potraviny funguje asi takým spôsobom, že vám na alergológii zistia, na ktoré pele ste alergickí. To sa dá určiť pomerne jednoznačne. Ale k jednotlivým peľom sa viažu určité potraviny, na ktoré môžete ale aj nemusíte reagovať a to už vám nikto z krvi a ani nijakým iným spôsobom nezistí, musíte si to len odsledovať sami na sebe. Reakcie na potraviny ešte k tomu môžu kolísať podľa ročného obdobia a podľa spracovania potraviny (v surovom stave bývajú reakcie najväčšie, po tepelnom spracovaní sa reakcie zvyknú zmierniť). Pre ilustráciu vám ukážem moju tabuľku alergénov, na ktoré môžem ale aj nemusím reagovať. Možno mi vadia len niektoré z uvedených potravín a možno žiadne a možno všetky. Zatiaľ som to nedokázala dešifrovať a mám pocit, že to asi ani nikdy presne nezistím.

No a čerešničkou na torte je histamínová intolerancia. Histamín je normálnou a potrebnou súčasťou ľudského organizmu. Ibaže na jeho odbúravanie je potrebný enzým, ktorý sa tvorí v tenkom čreve a pri histamínovej intolerancii je problémom práve nedostatok alebo zlá funkčnosť tohto enzýmu. Hladina histamínu sa príliš zdvíha, pretože enzým ho nestíha odbúravať a to má za následok pestrú paletu príznakov (tráviace ťažkosti, poruchy spánku, bolesti hlavy, búšenie srdca, kolísanie krvného tlaku, nadmerná únava, kožné problémy…). Táto záležitosť je, čo sa lekárskej vedy týka, zatiaľ iba v plienkach (ach, keď na mňa sa zakaždým nalepí niečo novodobé, nepreskúmané). Mnoho lekárov o jej existencii nevie a tí, ktorí vedia, majú pomerne málo informácií o tom, ako to funguje a čo s tým robiť. Nevedia jednoznačne vysvetliť, prečo enzým chýba alebo prečo zle funguje, či sa jedná o izolovaný problém alebo o následok iného ochorenia tráviacej sústavy (v mojom prípade zrejme vedľajší produkt Sjögrena?). Nevedia ani veľmi poradiť s diétou, pretože sa ukazuje, že každý organizmus reaguje individuálne, že reakcie závisia aj od množstva, kombinácie či spracovania a skladovania potravín, že dokonca obsah histamínu v jednotlivých potravinách kolíše (nie je špenát ako špenát, ani jahoda ako jahoda) a okrem toho je aj mnoho ďalších, tak trochu nevyspytateľných faktorov, ktoré tiež majú na histamín vplyv (napr. stres, fyzické či psychické zaťaženie, nedostatok spánku…).

Na svete neexistuje presný zoznam potravín, ktoré vám môžu pri histamínovej intolerancii spôsobiť problém. K dispozícii sú len orientačné zoznamy, ktoré si už musí každý jedinec prispôsobiť svojmu telu. Treba postupovať aj podľa vlastnej úvahy a trošku si naštudovať súvislosti. Histamín sa napr. tvorí tam, kde je veľa bielkovín (mäso, strukoviny…), tvorí sa pri kvasení alebo fermentácii (kyslá kapusta, kvasnice, jogurty, zrejúce a plesňové syry, ocot, pivo či víno, alebo aj nesprávne a príliš dlhodobé skladovanie potravín…) alebo môže byť priamou súčasťou danej potraviny (vysokohistamínové bývajú napr. rajčiny, špenát, jahody, citrusy…). Treba brať do úvahy aj iné amíny okrem histamínu a tiež, že niektoré potraviny fungujú ako uvoľňovače histamínu (sami histamín neobsahujú, ale spôsobia uvoľnenie histamínu, ktorí máme vo svojom tele). Problémom môžu byť aj rôzne „umelé“ veci v potravinách ako farbivá, konzervanty, stabilizátory atď. No, nebudem vás viac zaťažovať detailmi. Aby tomu človek trochu začal rozumieť, treba si prečítať kopec článkov a štúdií a to by bolo na dlho. Ak vás táto téma zaujíma, na internete nájdete kopu informácií. Dosť veľa ich nájdete napr. na stránke histaminovakasulka.com.

V praxi pre mňa skrížená alergia a histamínová intolerancia znamenajú asi to, že si musím sama na sebe odsledovať, ktoré potraviny (alebo iné vplyvy) mi zhoršujú stav, čo je veľmi ťažká úloha vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Priebežne sa k tejto téme budem ešte vracať, pretože je to v mojom živote dosť veľký činiteľ. Dnes som to načrtla len tak v hrubých obrysoch.

Na záver vám skúsim napísať zoznam potravín, ktoré už mám z hľadiska skríženej alergie a histamínu otestované. Teda aspoň si myslím, že mi neškodia, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Skúste len tak pre zaujímavosť porozmýšľať, či by ste z toho dokázali vyrobiť pestrý a hodnotný jedálniček. Raňajky, svačina do práce, obed, olovrant, večera, nejaká tá maškrta… Veci, ktoré v zozname nevidíte, nepoužívajte. Ak tam nie sú napr. kvasnice, mliečne výrobky, stužený tuk na pečenie, alebo čierne korenie, bujón, ocot, horčica, slnečnicový či repkový olej, konzervačná látka siričitan… pre znalcov bezlepkovej diéty podotýkam, že v zozname nie je ryža, pohanka, ovos ani sója… tak to jednoducho nemôžete použiť a ani to nemôže byť skryté v nejakom polotovare. Takže stravu treba pripravovať doma zo základných surovín. Nemôžete si napr. kúpiť hotový keks, lebo v ňom určite budú veci, ktoré sa v mojom zozname nenachádzajú (mlieko, vajcia, palmový či slnečnicový olej, konzervanty, farbivá…). A samozrejme nezabudnite, že všetko musí byť bezlepkové a čerstvé. Žiadne dlhé skladovanie alebo varenie na dva dni dopredu. Takže, nech sa páči, tu je zoznam a šup do kuchyne:

Pečenie: múka kukuričná, pšenová, cícerová, ľanová, teffová, škrob kukuričný, zemiakový, prášok do pečiva bezfosfátový, guma guar a xantan

Mäso: za určitých špecifických podmienok hovädzie, morčacie, kačka, občas zajac (mäso nekombinovať so zemiakmi, nepoužívať spracované mäso – mleté, údené, sekaná, konzervy, párky, salámy…)

Ovocie – surové aj tepelne spracované: jablko, hrozno bezkôstkové, hruška zelená, nektárinka, kaki, čučoriedky, občas čierne maliny, občas mandarínka, občas pomaranč, občas citrónová šťava, sušené brusinky a goji (nesírené!)

Zelenina – surová: červená reďkovka, kapia, žltá paprika

Zelenina – len tepelne spracovaná: občas trochu póru, občas trochu cesnaku, petržlen, mrkva, kapusta (nie kvasená!), hlávkový kel, zelené strúčky, zelený hrášok, brokolica, karfiol, cukina, občas zemiaky

Koreniny: soľ, bazalka, oregano, majorán, kmín, petržlenová vňať, občas mletá paprika sladká, občas kurkuma, občas nové korenie celé, bobkový list, sezam

Oleje a tuky: olivový olej, konopný olej, občas ľanový olej, makový olej

Huby: šampiňóny, občas hliva

Sladidlá: hnedý trstinový cukor

Ostatné: pšeno, vaječný žĺtok, mandle, občas trochu lieskovcov, občas nepražené kakao, občas mak, občas kokos, lekvár a detská presnidávka z povoleného ovocia a bez nepovolených prísad

Nápoje: čistá voda, občas bylinkový čaj (medovka, repík), do pečenia minerálka bez príchute a s nízkym obsahom síry (pod 10)

Zatiaľ toľko, toto ešte nie je všetko okolo môjho varenia a stravovania, je to len taký malý začiatok. Vyskúšajte. V ďalších článkoch sa to pokúsim rozmeniť na drobné, niektoré veci vám trošku viac objasním a niektoré možno ešte viac skomplikujem ;-)

joni