Tento rok je iný. Je to rok plný zákazov, príkazov. Je to rok, v ktorom je viac ako po ostatné roky v popredí zdravie. Aj my, v Bardejovskej lige, sme sa k tomuto problému postavili zodpovedne. Za uplynulé obdobie našich spoločných akcií nebolo až tak veľa, zato jednotlivo  ich bolo dosť… Našu ligu naplno ovládla severská chôdza.

Nordick Wolking, alebo jednoducho „paličkovanie“ ako to my familiárne voláme sa u nás, dostalo jasne do popredia. Naši členovia „paličkovali“ jednotlivo, ale občas sa stretli aj viacerí a dali si „kolečko“ okolo rieky Topľa. Navzájom sa povzbudzovali a posielali prejdené kroky našej zapisovateľke Milke, ktorá ich následne spočítala a poslala ďalej. „Paličkovalo“ sa celé leto a niektoré naše členky objavili čaro severskej chôdze až na liečení, kde sa táto chôdza stala súčasťou ich procedúr, ale hlavné je, že im to vydržalo aj po návrate domov.

Leto bolo krásne a na jeho konci sa nám predsa len podarilo stretnúť sa. A nebolo to len také obyčajné stretnutie pri kávičke, pretože namiesto kávy, sa podával guľáš a varená klobáska. Pod altánkom bol príjemný chládok a výborná nálada akú dokážu vytvoriť len ľudia, ktorí majú radosť z toho, že sa môžu navzájom stretnúť a porozprávať. Všetci členovia, ktorí prišli, chválili nielen kuchára, ktorým bol manžel našej pani predsedníčky Dajky, za fantastický guľáš, ale aj úžasný nápad na netradičné stretnutie. Vyrozprávali sme sa do sýtosti, o rodine, o nás, o našom zdraví, skrátka o tom čo nás trápi na tele, ale aj na duši, pretože aj o tom tieto naše stretnutia sú. Niekedy je stretnutie s tým správnym človekom lepšie ako tisíc doktorov. A aj takto nejako vnímame náš rekondičný pobyt, ktorý trávime už neviem ktorý rok v poradí v hoteli Solisko na Štrbskom plese. Vzhľadom na situáciu, ktorá trápi celý svet, sme dlho uvažovali ísť alebo neisť. Na jednej strane bola zúriaca epidémia, ktorá sa znovu začala rozmáhať a na strane druhej, krásne prostredie malebného hotelíka rovno na brehu Štrbského plesa, ale hlavne skvelí ľudia, s ktorými sa človek nikdy nenudí. Keď to spočítate dokopy, vyjde vám z toho prísľub úžasného relaxu a krásnych spomienok.

Išli sme, veď nejako už len bude. A bolo. Výlet do Bachledovej doliny na Chodník v korunách stromov dopadol na jednotku. Aj počasie nám prialo a výhľad z vrchu veže stál naozaj zato. Potom sa nejako začalo kaziť počasie, ale aj prechádzky okolo Štrbského plesa majú svoje čaro. Samozrejme, že s našimi dobrými spoločníčkami „paličkami“. Čas po večeri sme opäť trávili spoločne. Stretávali sme sa na chodbách hotela, dali dokopy kreslá, ktoré tam pre tento prípad boli a háčkovalo sa jedna radosť. Tento rok sa tvorili háčkované hračky. Verím, že vnúčatá našich členiek z nich mali veľkú radosť.

Paličky nechýbali ani na prechádzke v Bardejovských kúpeľoch. Už s obmedzeniami, ktoré nám nedovolí ísť vo väčšom počte sme si aspoň takto pripomenuli SDR, ktorý je venovaný chorobe, ktorá trápi nás všetkých a zároveň sme si vychutnali jesennú krásu okolitej prírody. Pestré sfarbenie stromov, šum lístia pod nohami a prítomnosť osoby, s ktorou sa cítite príjemne uvoľnene je ozajstný balzam na telo a dušu.

Adriana Sameková – tajomníčka LPRe – MP Bardejov