Liga proti reumatizmu na Slovensku si 22. októbra pripomína 35 rokov svojej existencie – 35 rokov odvahy, vytrvalosti, spolupatričnosti a odhodlania pomáhať ľuďom, ktorým reumatické ochorenia zmenili život.
Do zborníka prispela svojim príhovorom aj prezidentka Slovenskej reumatologickej spoločnosti profesorka Želmíra Macejová.
Naša organizácia vznikla z potreby, aby bol počuť aj hlas pacientov a ich rodín, vytvoriť priestor na vzájomnú pomoc a komunikáciu, a predovšetkým prispieť k tomu, aby ľudia s reumatickými diagnózami mohli žiť plnohodnotný život.
Liga proti reumatizmu na Slovensku (LPRe SR) bola založená v roku 1990 z iniciatívy skupiny pacientov a zamestnancov Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Medzi zakladateľmi boli prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc. FRCP, doc. MUDr. Tibor Urbánek, CSc., MUDr. Mária Orlovská, JUDr. Viktor Milata, JUDr. Karol Gecík a ďalší zanietenci. Prvým štatutárom združenia sa stal doc. MUDr. Tibor Urbánek, CSc. Od samého začiatku boli ciele Ligy orientované na pomoc a podporu pacientov s reumatickými ochoreniami, pričom úspešne spojila aj odborníkov a pacientov v spoločnej aktivite.
Pri tejto vzácnej príležitosti sme vydali už tretí výročný zborník 35 rokov Ligy proti reumatizmu na Slovensku. Linka na celý zborník TU: https://www.mojareuma.sk/publikacie/35-rokov-lpre/
Elvíra Bonová napísala o našom Zborníku 35 rokov LPRe SR krásnu recenziu. Dovoľte, aby sme vám z nej citovali:
„Túto publikáciu vidím ako 35 ročnú dámu v najlepších rokoch, ktorá v živote už veľa zažila. Napriek všetkým problémom je elegantne oblečená, s jemnými i doplnkami modrej a svetlohnedej, bez šperkov a mejkapu. A taká je aj svojou povahou a vo svojom prejave. Je dôsledná, nezabúda na žiaden detail, vyjadruje sa jasne, stručne a dôrazne. No ukazuje aj citlivú stránku svojej povahy.
Menovite spomína ľudí, ktorí obohatili a obohacujú jej život, ktorí, i keď už nie sú medzi nami, zásadne ovplyvnili jej vývoj a rast. A ak sa jej opýtate, akých ľudí chce mať naďalej okolo seba, menovite vám vysype desiatky mien, rozloží na stole množstvo skupinových fotografií, podrobne popíše čo pre ňu robia a čo robí ona pre nich. Spomenie si na množstvo výletov, liečení, na množstvo láskavostí a pomoci, ktorú dostala, ale aj odovzdala. Potom so slzami v očiach hovorí o bolesti, a o lekároch, ktorí ju a jej priateľov podporovali a liečili. Rozpráva často o ľuďoch, ktorí jej príbehy a príbehy jej blízkych prerozprávali v masmédiách, na prednáškach a konferenciách, ale aj o ľuďoch, ktorí nie sú chorí a predsa patria k jej dobrým priateľom.
Spomenie aj svojich najvernejších, bez ktorých by nedokázala existovať. Sú to ľudia mladí i starí, ženy i muži a jej najobľúbenejšie bytosti, malé deti. Presne vie, že Janka je nosným stĺpom jej existencie, že v mnohých mestách má podporovateľov a prispievateľov, či už nápadmi, finančnými príspevkami, alebo písaním o jej práci. No sú to aj takí, ktorí jej pomáhajú dosiahnuť čo najlepší zovňajšok, aby mohla pred širokou verejnosťou efektívne prezentovať svoje zámery a ciele. Ak sa jej opýtate na dôvod jej existencie, odpovie jedným slovom. Pomáhať. A ak sa jej opýtate, ako sa volá, povie len, to je predsa jasné. Som Liga. O nej je táto pozoruhodná publikácia.“
Zborník 35 rokov LPRe SR sme slávnostne uviedli do života a prajeme Lige proti reumatizmu SR, aby tu bola aj o päť rokov, alebo ako povedala Lucka: „aj o 40 rokov“.
Ďakujeme, že nám už 35 rokov pomáhate pomáhať.
LPRe SR
