> Psoriatická artritída
Psoriatická artritída

Psoriatická artritída (PsA) je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré sa podľa niektorých údajov vyskytuje skoro tak často ako cukrovka.  Prejavuje sa zápalom kĺbov a vo väčšine prípadov tiež prítomnosťou kožného postihnutia psoriázou. Iba zriedkavo bývajú  pri PsA chorobne zmenené  vnútorné orgány,  nervovocievny systém, alebo oči.

Psoriáza,  v slovenčine  označovaná aj ako  lupienka,  je chronické kožné ochorenie, ktorej názov pochádza od  brnenského rodáka Hebru z roku l841. Do jeho čias sa toto ochorenie spolu s ďalšími kožnými chorobami označovalo spoločným výrazom psóra. V neskoršom období sa dokonca psoriáza považovala aj za jednu z foriem lepry  – psóra leprosa. Možno odtiaľ pochádzajú všetky tie obavy z jej infekčnosti, ktoré sú známe z histórie. V dávnej minulosti sa postupne opísali všetky  kožné formy  psoriázy a potvrdilo sa, že nie je prenosná, ale podmienená geneticky. Postihuje asi 3 percentá populácie, najmä belochov, menej černochov a u eskimákov je ojedinelá. Psoriáza sa prejavuje zapálenými červenými plochami s nadmernou tvorbou striebristých šupiniek.
To, že psoriázu môžu  sprevádzať aj kĺbové ťažkosti si v roku l973 všimli páni Wright a Moll. Ochorenie označili ako artritídu  spojenú so psoriázou. Neskôr sa zaužíval názov psoriatická  artritída v skratke PsA.

Príčina a klinický  obraz  PsA

Presná príčina tak psoriázy ako aj PsA sa  ani dnes nepozná. S istotou sa ale vie, že obe sú dedične podmienené, pričom na ich vzniku sa podieľa súhra viacerých príčinných súvislostí.  Veľakrát to bývajú infekcie, ktoré narušia rovnováhu imunitného systému a bývajú spúšťacím momentom  objavenia sa psoriázy a aj  zápalu kĺbov. Okrem angíny, či chrípky to však býva  drobný úraz kĺbu, hormonálne zmeny  alebo stres, ktoré sa môžu uplatniť ako provokačný faktor. Je potrebné vedieť, že nie každý pacient so psoriázou  musí mať súčasne postihnutý pohybový aparát.  PsA vzniká u 10 až 40 % mužov a žien  chorých na psoriázu často až po rokoch od objavenia sa  kožných prejavov.  Najčastejšie začína psoriáza aj artritída súčasne a iba zriedkavo sa stáva, že zápal kĺbov  predchádza psoriatickým prejavom.
Priebeh PsA býva veľmi rôznorodý. Veľakrát sa choroba začína nevýraznými bolesťami a opuchom jedného, alebo viacerých kĺbov, šľachových úponov či zápalovými bolesťami chrbtice. Prognosticky najnepriaznivejšie sú formy PsA, pri ktorých zápal postihuje veľa kĺbov vrátane chrbtice, pričom mnohí pacienti majú súčasne aj nepriaznivý nález psoriázy.  Správne zvolenou liečbou možno priaznivo ovplyvniť  aj u takýchto pacientov  priebeh a prognózu choroby.

Podmienkou úspešnej liečby je stanovenie diagnózy PsA. Skúsený lekár spozná chorobu podľa jej typických prejavov. V oblasti kĺbov končatín možno  nájsť zápalové postihnutie koncových článkov prstov, ktoré sa prejavuje ich bolestivým opuchom a začerveňaním kože nad nimi. Iným typickým  znakom choroby je tzv. lúčovité postihnutie kĺbov toho istého prsta, kedy je celý prst  zdurený a pripomína svojim výzorom  párok či klobásu. Preto sa v praxi používa  termín „párkovitý“, alebo tiež „klobásovitý opuch“. V medicínskej terminológii sa označuje ako daktylitída, ktorá sa  nemusí vyskytovať na všetkých prstoch končatín a môže sa kombinovať s postihnutím koncových tzv. distálnych článkov prstov. V dôsledku opuchu sú kĺby  menej ohybné a pokiaľ zápal trvá dlhšiu dobu a nelieči sa, môže viesť k rôznym deformitám. U  pacienta sa vtedy zhoršuje  pohyblivosť, často sa stráca v dôsledku deformít kĺbov rúk aj úchopová funkcia ruky a pacient je odkázaný v bežnom živote na pomoc inej osoby. Niektorí pacienti, u ktorých zápal poškodí chrbticu, pripomínajú výzorom pacientov s Bechterevovou chorobou.  Bolesti chrbtice ich spravidla budia  nad ránom, pričom  po prebudení sa  pociťujú stuhnutosť chrbtice, ktorá sa  zmierňuje v priebehu predpoludnia.

Postihnutie kĺbov typické pre PsA odlišuje toto ochorenie od iných zápalových reumatických chorôb. Najčastejšie je v praxi potrebné odlíšenie od reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy nazývanej tiež Bechterevova choroba, ktoré môžu mať viaceré prejavy choroby podobné ako PsA.
Pri stanovení diagnózy PsA pomáha lekárovi v praxi  aj RTG vyšetrenie, pri ktorom sa zápalové deštruktívne zmeny nachádzajú v kĺbových lokalitách  typických pre toto ochorenie, teda na koncových článkoch prstov rúk a nôh, lúčovite na kĺboch toho istého prsta, alebo na chrbtici. Pri diagnostických nejasnostiach môže byť nápomocné  aj genetické vyšetrenie, pri ktorom sa nachádzajú pre ochorenie typické gény HLA B27 – najmä u pacientov s postihnutím chrbtice, Bl3 a cw6 pri kožných nálezoch psoriázy. Napokon už samotná existencia psoriázy u pacientov so zápalovými kĺbovými prejavmi vedie k stanoveniu diagnózy PsA, hoci existuje malé percento pacientov s iným zápalovým reumatickým ochorením a náhodným súčasným výskytom psoriázy. Diagnostiku psoriázy sťažuje skutočnosť, že po nej musí lekár ciele pátrať, pretože sa môže vyskytovať na oku skrytých plochách kože. Niekedy býva iba vo vlasatej časti hlavy a niekedy postihuje dokonca iba nechty. Pri postihnutí vlasatej časti hlavy sa môže zameniť za tzv. seborrhoickú  dermatitídu a pri výskyte na nechtových platničkách zas za plesňové ochorenie nechtov. Často až dermatológ špecializovanými metodikami môže stanoviť diagnózu psoriázy. V mnohých prípadoch aj jemu pomáha genetické vyšetrenie pacienta, ktoré sa robí v špecializovaných zariadeniach.

Liečba  PsA

Pri liečbe pacienta PsA musí lekár brať ohľad nielen na zápal kĺbov a chrbtice, ale aj na prítomnosť psoriázy. Niektoré lieky, ktoré sa bežne používajú na liečbu kĺbového zápalu, môžu totiž zhoršovať psoriázu. Z toho dôvodu sa dnes už menej používajú a pokiaľ sa aj ordinujú, býva to u pacientov s minimálnym nálezom psoriázy.

Väčšina v praxi používaných liekov má schopnosť zmierniť zápal kĺbov a súčasne zlepšiť psoriázu.
K základom liečby počíňajúcej PsA  artritídy patria nesteroidové antiflogistiká. Pokiaľ zápal kĺbov pretrváva musia sa ordinovať ďalšie tzv. chorobu modifikujúce liečivá, ktoré majú schopnosť dlhodobejšie  a účinnejšie brzdiť zápalový deštruktívny proces na kĺboch a chrbtici. Dokázaný priaznivý účinok tak na psoriázu, ako aj na zápal kĺbov má methotrexát prostredníctvom ovplyvnenia chorobných reakcií imunitného  systému. Podobne pôsobí aj cyklosporín, ktorý má dokázaný účinok najmä  na psoriázu. Slabší protizápalový účinok na zápal kĺbov a temer žiadny účinok na psoriázu sa potvrdil pri salazopyrine. Preto sa jeho použitie  doporučuje pri miernom  priebehu PsA.  Spomínané lieky sa môžu používať aj v rôznych vzájomných kombináciách, čo umožňuje liečiť nižšími dávkami a účinnejšie ovplyvniť súčasne kožný nález psoriázy a kĺbový zápal. Niektorým pacientom na posilnenie účinku týchto liekov pridávajú lekári aj glukokortikoidy, ktoré sa môžu podávať aj  priamo do zapálených kĺbov a lieči sa nimi lokálne aj psoriáza.

Po vyčerpaní možností uvedených štandardných liečebných prostriedkov má lekár v špecializovaných  centrách možnosť použiť v indikovaných prípadoch PsA aj najnovšiu tzv. biologickú liečbu. Je určená pacientom s PsA, ktorých zápalové  reumatické ochorenie nedostatočne reagovalo na klasickú, bežne dostupnú liečbu. Biologická terapia je namierená proti hlavnému zápalovému pôsobu, ktorým je tzv. tumor nekrotizujúci faktor. Tento  má kľučovú úlohu v procesoch, ktoré vedú k objaveniu sa psoriázy a zápalu kĺbov. Jeho zvýšené hodnoty sa našli v psoriatických ložiskách, ale aj šľachových úponoch a šľachových púzdrach u pacientov s PsA. Liečba biologickými prostriedkami je v indikovaných prípadoch veľmi účinná, má však aj svoje  riziká. Preto lekár, ktorý liečbu môže indikovať, musí  tieto riziká poznať a pri ordinácii biologického liečiva ich zohľadniť. Iba tak môže byť táto liečba účinná bezpečná aj v prípadoch závažnej psoriázy, či ťažších priebehoch PsA. Z toho dôvodu  je táto  terapia  na Slovensku vyhradená  pre špecializované pracoviská, ktoré sa zaoberajú diagnostikou a liečbou reumatických chorôb.  Takýmto zariadením je aj Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch, ktorý má dlhoročnú tradíciu a lekári najbohatšie praktické skúsenosti aj s biologickou terapiou reumatických ochorení. Tu sa biologická liečba s úspechom podáva už niekoľko rokov ambulantnou formou, pričom  prostredníctvom nej sa podarilo zlepšiť kvalitu života pacientov  aj s ťažkým priebehom reumatických chorôb, vrátane PsA, a navrátiť mnohých späť do pracovného procesu.  Biologická liečba predstavuje preto novú nádej aj pre chorých s ťažkým, veľakrát invalidizujúcim priebehom PsA  na plnohodnotnejší život.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že liečba pacienta s PsA by mala byť komplexná. To znamená, že by nemala spočívať iba v ordinácii liekov, ale mala by  využívať  aj balneorehabilitáciu na ovplyvnenia funkčného deficitu pohybového aparátu. Pokiaľ  došlo napriek terapii k vývoju deformít kĺbov  prichádzajú na rad reumochirurgické výkony, korekčné operácie a umelé náhrady kĺbov.

Zdroj: Národný ústav reumatických chorôb 
(2012)

—————
Téma: Ochorenia

Viac info: Klub Psoriatickej Artritídy

Ďalšie články

Reumatické ochorenia patria medzi najrozšírenejšie na svete. Trpí nimi vyše 103 mil. Európanov. Na Slovensku sa odhaduje, že je to 45 – 50 tisíc pacientov. Spomedzi množstva rôznych reumatických diagnóz napr. reumatoidnú artritídu (RA) má až 26-tisíc dospelých ľudí, a každý...
Prvé mesiace roka sú aj obdobím príprav a konania výročných členských schôdzí (VČS) v miestnych pobočkách a kluboch LPRe SR.
Krištáľové krídlo ocení významné osobnosti aj v roku 2024. Medzi nominovanými za Filantropiu je aj naša predsedníčka LPRe SR Jana Dobšovičová Černáková, prezidentka AOPP Mária Lévyová a do tretice je nominovaná aj pani Alexandra Hovancová.
Milí pacienti a pacientky s reumatoidnou artritídou,