> Je reumatoidná artritída limitujúca pre ľudí v produktívnom veku? Význam včasnej diagnostiky a liečby
Je reumatoidná artritída limitujúca pre ľudí v produktívnom veku? Význam včasnej diagnostiky a liečby

Reumatoidná artritída (RA) je ochorenie, ktoré v prvom rade postihuje kĺby. Postihnuté však môžu byť aj iné orgány alebo orgánové systémy.

Keďže ide o zápalové ochorenie, typické pre toto ochorenie sú zápalové zmeny na kĺboch spojené s opuchmi a bolesťou, čo zhoršuje pohyblivosť.

V prípade, že takýto priebeh choroby trvá dlho, dochádza k nevratným zmenám na kĺboch a k ich deformitám.

Tieto zmeny sú väčšinou symetrické. Postihnuté môžu byť ktorékoľvek kĺby, najčastejšie drobné kĺby na rukách alebo nohách, ale aj veľké kĺby, prípadne krčná chrbtica.

Popri postihnutí kĺbov sa môžu objaviť napríklad aj reumatoidné uzly v podkoží alebo vo vnútorných orgánoch, očné prejavyvaskulitídyanémiaosteoporóza a rôzne iné mimokĺbové prejavy.

Vyššia aktivita ochorenia s bolestivými opuchmi, ale najmä časom vzniknuté deformity výrazne obmedzujú pacienta v jeho bežných denných aktivitách.

Reumatoidnú artritídu je často náročné odlíšiť od iných artritíd, pretože viaceré reumatické choroby môžu mať spočiatku rovnaký priebeh ako napríklad psoriatická artritída alebo polyartritída (ako súčasť ochorenia lupus erytematodes a pod.).

Ani neskôr nemusí mať reumatoidná artritída typický priebeh, prvý raz sa môže prejaviť napríklad po infekcii.

Stanovenie diagnózy často trvá dlhý čas, vyžaduje opakované návštevy pacienta u lekára, pacient musí podstúpiť aj rôzne laboratórne vyšetrenia, RTG prípadne USG kĺbov, ale aj vyšetrenia, ktorých cieľom je vylúčiť iné príčiny (napr. infekcie, v niektorých prípadoch aj nádorové ochorenia).

Ako pri mnohých iných chronických reumatických chorobách, aj pri reumatoidnej artritíde je veľmi dôležité, aby pacientovi čo najskôr a správne stanovili diagnózu, aby sa mohol čo najskôr začať liečiť.

Vtedy je predpoklad, že bude možné zabrániť nevratným zmenám v jeho organizme.

To nielen pozitívne ovplyvní jeho aktuálny zdravotný stav a kvalitu jeho osobného i pracovného života, ale včasná diagnostika a liečba významne ovplyvnia aj ďalší priebeh choroby a celkovú prognózu pacienta.

Tri formy reumatoidnej artritídy

Podľa priebehu choroby rozlišujeme tri typické formy reumatoidnej artritídy:

  • striedanie akútnych vzplanutí s obdobiami pokoja, t. j. remisie,
  • spočiatku má choroba vyššiu aktivitu, po nej pretrváva remisia,
  • choroba dostatočne nereaguje na liečbu a trvalo postupuje.

Reumatoidná artritída má dve štádiá:

  1. Rané štádium – na kĺboch vznikajú zápalové zmeny, kĺby sú opuchnuté a výrazne bolestivé. Ak zápal pretrváva, môžu po zhruba 6 mesiacoch vzniknúť erózie – poškodenia kostných štruktúr. Dĺžku trvania úvodnej fázy nie je možné presne určiť, je to individuálne. Závisí od viacerých faktorov, ako je aktivita ochorenia, reakcia na liečbu, frekvencia akútnych vzplanutí.
  2. Rozvinuté štádium – Ak sa choroba dlhý čas dostatočne nelieči, tak najmä vtedy, ak sa už u pacienta objavili deformity, môže sa charakter ťažkostí časom meniť. Aj keď je ochorenie bez známok aktivity, deformity spôsobené chorobou majú za následok, že u pacienta pretrvávajú bolesti a znížená pohyblivosť. Skôr u neho dochádza aj k atrofickým zmenám, keďže chrupavka je poškodená zápalom.

Dopad na kvalitu života

Ak má reumatoidná artritída u pacienta dlhotrvajúci priebeh, a zvlášť ak sa dostatočne nelieči a aktivita choroby tak nie je potlačená, môžu vznikať ťažké a nevratné zmeny na kĺboch.

Tieto zmeny významne znižujú kvalitu života pacienta, nedokáže dobre zvládať ani bežné každodenné činnosti a nezriedka ho až invalidizujú, takže pacient musí aj odísť zo zamestnania.

Okrem deformít kĺbov a obmedzenia hybnosti môže dôjsť napríklad aj ku vzniku reumatických uzlov, ktoré v mnohých prípadoch ďalej zhoršujú kvalitu života pacienta.

Zistilo sa tiež, že okrem zmien na kĺboch reumatoidná artritída zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, pri pretrvávajúcom zápale urýchľuje aterosklerózu, ale podieľa sa aj na rozvoji osteoporózy, ktorá sa spája s rizikom osteoporotických zlomenín.

Taktiež nemožno zabudnúť na možné nežiaduce účinky podávanej liečby.

Nástup účinku liečby

Na liečbu reumatoidnej artritídy máme dnes k dispozícii pomerne široké spektrum liekov, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:

  1. nesteroidné antireumatiká,
  2. chorobu modifikujúce lieky (DMARD’s = disease modifying drugs),
  3. kortikoidy,
  4. biologická liečba.

Efekt liečby však nemožno očakávať ihneď. Rýchlejší účinok, ktorý možno pozorovať už po niekoľkých dňoch užívania, majú glukokortikoidy.

Tieto lieky sa pacientovi podávajú len v úvodnej fáze ochorenia, prípadne počas obdobia akútneho vzplanutia choroby.

Ideálne však je, ak pacient glukokortikoidy užíva čo najkratší čas a podľa možnosti v čo najnižších dávkach. Pri dlhodobejšom užívaní totiž hrozí riziko nežiaducich účinkov.

Základom liečby sú tzv. chorobu modifikujúce lieky, ktorých plný účinok sa dostaví najskôr po niekoľkých mesiacoch užívania – v priemere ide o 4 až 6 mesiacov.

Ako rýchlo sa dostaví účinok týchto liekov, závisí od viacerých faktorov. Úlohu zohráva spolupráca pacienta, reakcia jeho organizmu na liečbu, možné nežiaduce účinky.

Ak sa objavia nežiaduce účinky, dávkovanie je nutné znížiť, prípadne liečbu vysadiť.

Z ďalších faktorov ovplyvňujúcich nástup účinku liečby treba spomenúť aj infekcie a iné ochorenia, ktoré majú vplyv na priebeh reumatoidnej artritídy, a tiež to, ako na liečbu zareaguje pacientov organizmus.

Komplexnosť liečby

Význam včasnej diagnostiky a liečby_

Ako v prípade väčšiny chronických chorôb, aj pri reumatoidnej artritíde je dôležité nielen užívať lieky.

Aby liečba bola úspešná, pacient musí dodržiavať aj určité režimové opatrenia a upraviť si životosprávu v duchu jej zdravých zásad.

Integrálnou súčasťou liečby reumatoidnej artritídy je aj fyzioterapiarehabilitácia. Nemenej významnú úlohu zohráva aj edukácia pacienta a psychoterapia.

Efekt liečby u poučeného a informovaného pacienta je neporovnateľne väčší ako u pacienta, ktorý o svojom ochorení a jeho liečbe nemá dostatok informácií, v dôsledku čoho často aj nespolupracuje s lekárom.

Svoje miesto v liečbe reumatoidnej artritídy má aj reumatochirurgická liečba.

Príkladom sú ortopedické operácie s rekonštrukciou, odstránenie reumatických uzlov, prípadne nahradenie zničených kĺbov totálnou endoprotézou – umelým kĺbom, čo navracia pacientom hybnosť a odstraňuje bolesť.

Prevencia reumatoidnej artritídy, žiaľ, nie je možná, keďže nepoznáme prvotné príčiny vzniku tejto chronickej zápalovej autoimunitnej choroby.

Článok bol pôvodne publikovaný na portáli Slovenský pacient
(Ilustračné foto: AdobeStock.com)

—————
Téma: Možnosti liečby

Ďalšie články

Reumatické ochorenia patria medzi najrozšírenejšie na svete. Trpí nimi vyše 103 mil. Európanov. Na Slovensku sa odhaduje, že je to 45 – 50 tisíc pacientov. Spomedzi množstva rôznych reumatických diagnóz napr. reumatoidnú artritídu (RA) má až 26-tisíc dospelých ľudí, a každý...
Pozývame vás do Piešťan do Maľovaného kamienkova, ktoré v sobotu 12. októbra o 14. hod. nájdete na zadnej terase Hotela Magnólia.
Dnes vyšla edukačná kampaň Venované rodine a aj my ako Liga proti reumatizmu SR sme sa stali jej súčasťou.Online podobu kampane si prečítate TU:https://www.info-zdravie.sk/venovane-rodine/materstvo-a-reuma-fikcia-ci-realita/Viac sa dočítate tiež na: https://www.info-zdravie.sk/Ďakujeme...
Liga proti reumatizmu na Slovensku s hlbokým zármutkom oznamuje, že zomrel pán prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP, ktorý bol riaditeľom NÚRCH Piešťany. V r. 1990 bol zakladajúcim predsedom Ligy proti reumatizmu na Slovensku a viedol ju do januára 2012. Odvtedy až dodnes bol...