Dojmy „veteránov i prvoúčastníčok“ RP v Tatrách

     …a zasa prišiel čas rekondičného pobytu bardejovských reumatikov na Štrbskom Plese…

Cestovať sme rozhodli podľa svojich možností – niektorí dali prednosť vlaku a zubačke, iní sa rozhodli použiť svoje auto a ďalšie vyskúšali autobusové ponuky súkromného prepravcu a SAD. Na cestovanie nenadával nikto, nikto ani nezablúdil a najťažšie bolo asi zdolať schody do neba, ktorými sme prekonali skratku zo stanice do hotela Solisko s objemnou batožinou. Ale zdolali sme ich! Pre nás „prvoprišelcov“ bolo zadosťučinením krásne ubytovanie v hoteli. Ani sme si nemohli prvý dojem dlhšie vychutnať, lebo už na nás čakal zaslúžený chutný obed.

Nálada dobrá, padli prvé fotky, inštruktáže, čo nás čaká a bolo toho dosť. V prvej chvíli sme si mysleli, že toto všetko ani nestihneme! A to by nám teda bolo ľúto, aby sme neabsolvovali masáže našej „masérečky“ Anky, fitnes, sauny, whirpool …. A  najdôležitejšie tatranské prechádzky a túry! Prvý deň pred večerou sme si urobili spoločný okruh okolo Štrbského Plesa. Prechádzka nenáročná, pekná, spoznávacia.  Večer sme si užívali masáž a welnes a robili plány na ďalší deň. Padlo rozhodnutie na túru na Popradské Pleso. Zo začiatku nám počasie ako-tak prialo, cesta tam bola bez dažďa, horšie to už bolo naspäť. Odvážlivci sa vracali po magistrále, menej odvážni sa radšej pustili po asfaltke dolu na zastávku električky Popradské Pleso. Našťastie sme stihli aj električku, mokré zvršky v hoteli vyschli, vlasy sme nanovo vyondulovali a ubránili sme sa aj prechladnutiam. 

Ráno nasledujúceho dňa stredy sľubovalo nádherné počasie. Električka nás odviezla do Starého Smokovca a tam sme sa rozdelili – niektorí sa vyviezli lanovkou na hrebienok a niektorí tam išli pešo. „Lanovkári“ pokračovali pešo na Zamkovského chatu, pešiaci sa vybrali na Bílikovu chatu, potom k vodopádom a nakoniec ich zlákala ešte  povestná Reinerka.    Doráňané údy  večer pomasírovala naša Anka, sauny i whirpoolka. Niektoré nedobytné „šikovnice“ nezrazila ani únava a večer sa zabávali v „tvorivých dielňach“. 

Štvrtok sme si zvolili voľný program podľa svojho želania. Jedna skupina zdolala Sliezsky dom, iná Skalnaté Pleso a ešte niečo a ďalšia skupinka si vybrala oddychovú túrku ku Jánskemu Plesu. Všade panovala dobrá nálada. A aby som nezabudla – každé ráno sme bez akéhokoľvek reptania vybehli na rozvičku, na ktorej nám robili spoločnosť účastníci pobytu osteoporotikov z Košíc. Ale predcvičovala naša predsedníčka Dajka!

A takto sme dopracovali až koncu pobytu! Znovu balenie, zisťovanie najlepšieho spojenia domov a rozlúčka. Skonštatovali sme, že nám nechýbali ani Chlapi, čo neplačú, ani Búrlivé víno, lebo sme si zábavu vedeli urobiť sami. Záver: Bolo nám skutočne   f  a j  n !!!   A už sa tešíme na pobyt na budúci rok!

—————
Téma: MP Bardejov