Divné maniere?

Občas sa ma ľudia pýtajú, čo to mám za problémy a ako sa mi s nimi žije. Nedá sa totiž prehliadnuť, že sa niekedy správam tak trochu podivne, mám kopec zvláštnych nárokov a zvláštnych obmedzení.

Mojím základným problémom je Sjögrenov syndróm, ku ktorému sa pridružujú rôzne ďalšie diagnózy. Nie je jednoduché vysvetliť, čo to teoreticky i v praxi znamená, ako to ovplyvňuje môj život, a nedá sa to vysvetliť všetko naraz. A tak som sa rozhodla priblížiť ľuďom tieto moje problémy po častiach, prostredníctvom krátkych článkov, krátkych obrázkov z môjho života. Nerobím tak preto, aby ste ma ľutovali. Berte to skôr ako takú moju malú terapiu – spôsob, ako po častiach dostať zo seba to, čo prežívam. A tiež ako malé vysvetlivky pre tých, ktorí so mnou spolunažívajú a nie vždy rozumejú. Na úvod len tak zľahka, jedna malá momentka z oblasti stravovania: 

Chcela som si ísť s kamarátkou niekam na chvíľu sadnúť a podebatiť, a tak som hľadala nejakú cukráreň alebo reštauráciu, kde by sme mohli niečo zobnúť. S kamarátkou problém nie je, ale horšie je to so mnou. Mám dosť komplikovanú diétu, dlhý zoznam zakázaných potravín. Je mi jasné, že s celým zoznamom by som neuspela nikde, a preto som sa sústredila aspoň na lepok, ktorý mi robí najväčšie problémy.

Mala som dojem, že bezlepková diéta je dnes už pomerne známa a rozšírená vec. No vzápätí som zistila, že realita je trochu inde. Vo väčšine stravovacích zariadení len krútili hlavou a najzarážajúcejšie bolo, že im vôbec nenapadlo ponúknuť mi niečo prirodzene bez múky. Každý sa sústredil na múčniky a žiaľ, tie mali všade iba s lepkom. Až v poslednej cukrárni zobrali rozum do hrsti. Keď počuli, že chcem nejaký dezert pri bezlepkovej diéte, ponúkli mi ovocný pohár, zmrzlinu, puding, ovocný kokteil… Tú zmrzlinu a puding im odpúšťam, lebo som im nepovedala, že nemôžem ani mlieko, ale ovocný pohár vyzeral veľmi fajn. A ešte k tomu boli ku mne veľmi milí. To naopak, pani v jednej nemenovanej pizzerii ma odmietla s tým, že predsa každá pizza musí mať lepok, lebo je v nej múka. Veď ja viem, že pizza bez múky nebude, ale múka sa dá použiť aj bezlepková…

Naša spoločnosť má veru v tomto smere ešte čo doháňať. A dovtedy sa budem musieť spokojiť s neustálym vysvetľovaním základných vecí. Napríklad, že taký múčnik sa dá zhotoviť aj z bezlepkovej múky. Alebo, že bezlepkárovi možno ponúknuť ako dezert aj záležitosti prirodzene bezlepkové – nevyžadujúce k príprave žiadnu múku. A tiež budem musieť naďalej pokračovať v hľadaní ihly v kope sena. Lebo tak mi pripadalo moje dnešné hľadanie cukrárne, kde by som si mohla k poháru vody aj niečo zajesť.

Takto si ja žijem, dosť často sa cítim ako mimozemšťan alebo prinajmenšom ako nejaký exotický druh. A to nehovorím o ďalších obmedzeniach mimo stravovania, ale o tom nabudúce…

joni
(foto: pixabay.com)

—————
« Život exota (2)

Téma: Život exota