Kto hľadá, nájde

Ako málo stačí k detskej radosti!
Veru, dnes mi stačilo naozaj málo. 🙂  Z predošlého príspevku už máte trochu predstavu, aký obmedzený je môj výber potravín. Niekedy mi to už ide ušami, jesť stále dookola to isté. Preto ma dnes dosť potešilo, keď som v obchode konečne uvidela naozaj pekné, veľké hurmikaki (nájdete ich aj pod názvom kaki). Cez leto som si pochutnávala na nektárinkách a čiernych malinách, ale ich sezóna sa končí a pomaly miznú z regálov. Naopak, sezóna kaki sa práve začína a už sa teším, ako si na nich budem pochutnávať celú zimu. Konečne nejaká zmena popri celoročných stáliciach ako jablká, hrušky a bezkôstkové hrozno.

Kaki síce bolo tu a tam vidieť aj v lete, ale boli príliš malé a prezreté. Nezodpovedali svojej pomerne vysokej cene a ani mojim nárokom na čerstvosť. Preto som ich počas letných mesiacov nekupovala, ale odteraz budú mojimi častými spoločníkmi. Ak ste ich ešte nejedli, tak vyskúšajte. Ja osobne mám najradšej pekne oranžové, ale tvrdšie a bez hnedých fľakov. Takéto kaki sú mierne sladké. Tie mäkšie a fľakaté sú vhodné pre milovníkov poriadne sladkého ovocia, čo ja zase až tak nemusím.

Takže, zajtra ráno, ako vždy pred odchodom do práce, si pekne „nakrabičkujem“ svačinu. Do veľkej krabičky niečo varené, čo ráno rýchlo ukuchtím (hlavne teda musím do rána vymyslieť, čo to bude, uf). A do menších krabičiek hrozno, nejaký ten koláč alebo keks a namiesto nektárinky bude tentoraz v jednej z krabičiek tróniť okrájané a nakrájané kaki. Mňam. No a, ako vždy, prihodím do tašky ešte jedno jablko, prípadne mandarínku. Ešteže Pán Boh stvoril tak veľa druhov ovocia. Pri tom množstve vecí, ktoré jesť nemôžem je fajn, že ešte vždy sa dajú nájsť aj také, ktoré zjesť môžem.

Je to celé o hľadaní a skúšaní. O objavovaní nových možností. Ešte pred dvomi rokmi som si napríklad nevedela predstaviť život bez ryže. Milujem ryžu na akýkoľvek spôsob. Ibaže som jedného pekného dňa zistila, že práve ryža je jednou z potravín, ktoré mi škodia. No vďaka Bohu, že popri ryži stvoril aj pšeno. Na začiatku bolo síce zopár neúspešných pokusov, ale nevzdala som to. Keď som sa naučila pšeno správne pripravovať, tak som si ho zamilovala rovnako ako ryžu. Ani prvé kaki, ktoré som kúpila, nebolo práve podľa mojich predstáv. Ale skúšala som ďalej, pokým som si nenašla tú správnu mieru zrelosti, ktorá mi naozaj chutí.

Človek sa skrátka nesmie hneď vzdávať. O niektorých potravinách som ešte pred dvomi rokmi ani len netušila, že existujú. Ale keď sa človek dostane do úzkych, prinúti ho to k neskutočnej tvorivosti. Jedli ste už napríklad koláče alebo keksíky z teffovej či gaštanovej múky a bez použitia mlieka, vajec alebo stuženého tuku? Alebo chlieb bez kvasníc, z ľanovej, cícerovej, pšenovej, hrachovej či konopnej múky? A čo tak teffové palacinky bez použitia mlieka a vajec alebo ryžový nákyp bez ryže? Všeličo sa dá, keď človek naozaj chce a predovšetkým, keď musí…

joni
(foto: pixabay.com)

—————
« Život exota (8) / Život exota (6) »

Téma: Život exota