Hlavou múr neprerazíš

Posledné dni bolo buď príliš horúco alebo daždivo, no dnes ráno to vyzeralo sľubne. Po fajronte vyjdem z práce a pozerám, že krásny slnečný deň. Nie príliš teplo, svieži vetrík, a tak si hovorím: „Krása, ideálne počasie na prechádzku prírodou a fotografovanie. Už som taaak dlho nebola vonku s foťákom, a pritom je to môj najlepší relax. Super, dnes konečne pôjdem.“ Dokonca som na chvíľu zauvažovala, že konečne po dvoch rokoch vytiahnem bicykel…

Lenže už po pár krokoch ma moje boľavé a unavené telo rýchlo vrátilo do tvrdej reality. Minulý týždeň som si užívala dovolenku s dvoma princezničkami a vynechala som svoje každodenné cvičenie. Pri tých dvoch strašidielkach jednoducho nebola šanca. Tento týždeň som sa zase k cvičeniu vrátila, ale kĺby a svaly mi tú prestávku poriadne spočítali, aj s úrokmi. Pokým si telo zase na to zvykne, bude ma to stáť niekoľko dní, možno aj týždňov extrabolesti a extraúnavy navyše. Au.

Pri reumatických ochoreniach, kam patrí aj Sjögrenov syndróm, je pravidelné každodenné cvičenie veľmi dôležité, aby si kĺby a svaly udržali svoju pohyblivosť. Musím skrátka makať a vydržať, iná cesta nevedie. Ešte k tomu som mala predošlé dni trošku viac stresu, pár krát som išla neskôr spať a doma ma čaká nejaké to žehlenie, chcelo by to utrieť prach a zamiesť podlahu… Takže, spočítané a podtrhnuté: nezostáva mi žiadna energia nazvyš. Tie nešťastné lyžičky ma neustále prenasledujú.

Nakoniec som sa po reálnej úvahe, a priznávam, že s ľútosťou, rozhodla iba pre krátku prechádzku. V podstate to bola cesta do obchodu, pretože som potrebovala menší nákup, len som to zobrala trošku okľukou popri rieke. Musela som si priznať, že viac si teraz naozaj nemôžem dovoliť. Foťák som mala so sebou, ale veľa som toho nefotila. Radšej som si na pár krátkych minút užívala ten úžasný pokoj. No čo, škoda, dnes bol naozaj krásny deň na bicyklovanie či obdivovanie prírody a fotenie. Ale Sjögren nepustí. Dosť ma to štve, že sa musím takto obmedzovať vo veciach, ktoré ma bavia, ale nič s tým neurobím. Hlavou múr neprerazím (už som to mnohokrát skúšala, ibaže múr zostal vždy celý a akurát ma z toho rozbolela hlava).

Možno inokedy bude viac energie a snáď natrafím aj na rovnako pekné počasie, ako bolo dnes. Špecifikom tohto koníčku je, že pri fotografovaní prírody sa človek musí prispôsobiť počasiu, ktoré je dosť nevyspytateľné. V mojom prípade to znamená, že treba byť neustále pripravený, nemať prečerpané lyžičky, aby mohol človek pri peknom počasí jednoducho chytiť foťák a vyraziť. A to je naozaj fuška. Tentoraz sa mi to moc nepodarilo, nabudúce to bude možno lepšie…

joni
(foto: joni)

—————
« Život exota (4) / Život exota (2) »

Téma: Život exota