Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik

Štrbské Pleso, Hotel Solisko, 13. – 19. júl 2014

Opäť prichádzame s POCITOVNÍKOM, ktorý sa vyzbieral z príspevkov účastníkov Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik 2014, ktorý sa konal v lete na Štrbskom Plese v Hoteli Solisko. Žiadna správa z podujatia nesprostredkuje všetko, ale POCITOVNÍKY sú jedinečnou sondou a najlepším zrkadlom, či sa zámer a ciele organizátorom pobytu vydarili. Pre oživenie spomienok a priblíženie atmosféry celého pobytu si na YouTube môžete pozrieť dva zostrihy z fotografií:
Klub Kĺbik_ R-i pobyt 2014 detské photo video
Klub Kĺbik_R-i pobyt 2014 happy turisti

Michal Pék a maminka Helenka
1. deň: Prvý deň som bol prekvapený krásou prostredia, zeleň, hotel. Najviac oslava Remky a Remíka. Krájanie torty, ktorá bola vynikajúca. Spoznal som novú hru na „Tajného priateľa“.
2. deň: Využil som wellness, dobrý pocit z masáže. Dnes najviac tvorivé dielne s pani Zuzkou. Vyrobili sme krásne ozdobné veci zo servítkov.
3. deň: Veľký zážitok z lanovky, parádny výhľad z Lomnického štítu. Večer výroba ozdôb, navliekanie kolárov.
4. deň: Stretnutie s generálnym leteniek. Boli pekné aj darčeky od neho. Zábava bola aj pri hľadaní pokladu, odmena skvelá.
5. deň: Návšteva Aquacity Poprad, vyšantil som sa na toboganoch. Večer výroba náramkov. Naučil som sa tu veľa nových vecí, ktoré určite naučím aj ostatných.
6. deň: Dnes sa teším na rozlúčkový program a odhalenie tajného priateľa.
Bol som veľmi rád aj s maminkou, že sme sa mohli zúčastniť tohto pobytu. Rád by som išiel ešte raz.
Ďakujem Vám, bolo nám super.

Yvona Púčiková
Pocity, pocity, pocity?
Zážitky a splnené sny – z niekoho na celý život, u iných splnený životný sen, u ďalších radosť a šťastie v očiach. Skutočne platí, že nič nie je nemožné. Ten zážitok, vidieť a spoločne prežívať radosť z dosiahnutia jedného sna, na to jednoducho niet slov… Janka Dobšovičová Černáková, Jarka Zástěrová, skláňam sa s pokorou pred vami a úprimne prajem splnenie všetkých vašich snov!

Priateľstvá – bývajú občas krehké, nestabilné, občas i povzbudzujúce, ale tieto, vznikajúce na rekondičnom pobyte, bývajú vždy a vždy NAVŽDY! Krásne na nich je ich sila, ktorá spočíva v pocite spolupatričnosti, podstatou ktorej je paradoxne vážne chronické ochorenie. Reuma spája a tu, na pobyte, dáva každému pocit stabilného a láskyplného rodinného prostredia. Vtedy aj všetko menej bolí.

Sila a odvaha – pozorovať premeny z nesmelých na začiatku až po silných a odvážnych na konci, to mi aj teraz vháňa slzy do očí. Stále mám pred očami úžasnú premenu Miška Péka, ktorý v nedeľu nechcel o sebe nič povedať a v piatok sa mocným presvedčivým hlasom a so zreteľnou pýchou v očiach netajil svojimi úprimnými pocitmi.

Moje najkrajšie zážitky sú práve z emócií, ktoré som mohla aj prostredníctvom hľadáčika svojho fotoaparátu vidieť na tvárach všetkých. Niekedy som radšej ani nepriložila oko ku hľadáčiku a radšej si vychutnávala pocit vnímať ich celou svojou dušou. Ďakujem za túto neopísateľnú príležitosť!

Saška a Miškovia
Chcela by som poďakovať za vytvorenie príležitosti zúčastniť sa na pobyte KK. Hoci sme spoločný program museli neustále korigovať s Miškovými „záujmami“ a neustále sme dookola počúvali „domov, domov!“ po návrate domov sme prvú noc kričali „na Solisko, na Solisko!“ 🙂 🙂 🙂
Vďaka, bolo fajn a budúci rok sa určite prihlásime opäť.

Miriam Hlavatá
Nedeľa: Tak konečne po roku čakania som sa dočkala. 🙂 Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik 2014 na Štrbskom Plese! Som neskutočne rada. Milujem tie chvíle s mojou druhou rodinkou.
Po príchode do nádherného a príjemného hotela Solisko pri jazere na Štrbskom plese som sa so všetkými zvítala. Mali sme výborný obed. Hneď po ňom som sa šla ubytovať a potom som utekala na členskú schôdzu.
Po schôdzi odišli moji rodičia a mne sa začal program – zoznamovací večer. Spoznala som nové tváre, ďalších skvelých ľudí. Po roku som si konečne naživo pokecala aj so starými známymi.

Pondelok: Dnes som absolvovala výlet na Popradské pleso. Išli sme len malá skupinka – ja, moja najlepšia spolubývajúca a zároveň moja náhradná mamka Lucka, kamoška Evka a jej mamina. Bola to nenáročná túra, zvládli sme to všetky. Počasie nám prialo, bolo krásne vidieť široko-ďaleko. Tešila som sa zo scenérie na Popradskom plese.
Po príchode do hotela som sa rýchlo naobedovala, dala som si obľúbené halušky. Mňam. Potom som išla na prednášku pani doktorky Koškovej, ktorej sa zúčastnila aj moja mama. Prednáška bola super. Pani doktorka poinformovala aj o novinkách pri liečbe reumy. Pani doktorke som venovala maličký suvenír, ktorý som kúpila na dnešnej túre. Dala som jej malého anjelika, ktorého pomenovala po mne – Mirka. Veľmi som sa potešila.

Utorok: Zobudila som sa do nádherného dňa. Hneď po raňajkách sme vyrazili na výlet. Na to som sa vopred veľmi, veľmi tešila. Bolo to to najlepšie z celého pobytu. Išli sme na Lomnický štít. Cestovali sme zubačkou, potom mini lanovkou, prestúpili sme na veľkú lanovku, potom ešte raz prestup na takú menšiu červenú lanovku na Lomničák. Úžasný, neskutočný zážitok na celý život. Odporúčam všetkým, ktorí tam neboli. Oplatí sa, nebudete ľutovať.
Na Lomnickom štíte som sa cítila ako na vrchole sveta. Bolo to super, ten výhľad, pocity, všetko. Neviem to ani opísať. Nikdy som nebola tak vysoko. Mám krásne fotografické zábery a množstvo spomienok. Určite sa tam chcem ešte niekedy v živote vrátiť. Bol to jeden z najzaujímavejších výletov, aký som kedy absolvovala.
Po návrate do hotela sme si dali večeru a potom sme išli relaxovať do wellness. To bol relax ako má byť – vírivka, sauna a potom len tak ležať zababušená v deke. Krása, čo k tomu dodať: Môj naj deň pobytu.

Štvrtok: Hneď po raňajkách sme vyrazili do Aquacity Poprad. Krása, aj keď počasie nám najprv neprialo. Neskôr sa to zmenilo a užila som si to naplno. Tobogany, šúchačky, bazény. Všetko na jednotku! Tak som sa už dlho nevybláznila. Chcela som vyskúšať všetko, behala som všade ako malé dieťa, ale stálo to za to!
Po návrate do hotela som ledva zjedla večeru. Potom som sa s deťmi hrala na schovávačku, čo ma už úplne dorazilo. Bola som taká unavená, že o 21:00 hod som zabuchla dvere na izbe, deti som nechala na chodbe pred dverami. Povedala som im, že idem spať, ale potom prídem. Chúdence moje malé, toto som im spravila. Ešte hodinu nepretržite búchali na dvere, potom to vzdali. Bola som naozaj až tak unavená, že som hneď zaspala. Ešte sa mi to nestalo, zobudila som sa až o tretej ráno. 🙂 Zistila som, že som zaľahla a ani som sa neprezliekla. Tak som to napravila a potom som zas spala až do 8h ráno. Moja spolubývajúca sa ráno neubránila smiechu. Aspoň som sa vyspala, no nie?

Piatok: Deň, ktorý nemám veľmi rada, lebo sa lúčime s pobytom. Uvedomujem si, že všetko to krásne je za nami. Ani neviem ako ubehol piatok. Tvorivé dielne, wellness a potom večer naša „chodbovica“. Najlepšie nám bolo. Škoda, že už je po všetkom. Šla som spať až nad ránom, aby som si to fakt naplno užila a neľutovala ani minútu, že som niečo prešvihla. Chcela som byť čo najdlhšie s mojimi kamarátmi, s mojou druhou rodinou.

Sobota – lúčenie: Nenávidím posledný deň pobytu. Neznášam lúčenie. Najhoršie je to, že sa musím rozlúčiť s tými, ktorých mám veľmi rada. Vždy pri rozlúčke plačem, je mi smutno. Tento rok som si povedala, že nebudem plakať, lebo o 365 dní sa vidíme opäť. 🙂

Začínam rátať dni, kedy sa uvidíme znovu. Dovtedy mi budete všetci veľmi chýbať.

Ale čas ide neskutočne rýchlo… Čoskoro už budem dospelá. Nemôžem tomu uveriť, práve preto som sa snažila užiť si tohtoročný pobyt naplno ešte ako dieťa. Bolo mi najlepšie, bola som s ľuďmi, ktorých milujem.

Chcela by som vrátiť čas a znovu zažiť tento týždeň. Bol to asi najlepší rekondično-integračný pobyt z tých, ktorých som sa za tie roky zúčastnila. A určite sa vyrovnal tomu prvému, kde som vás všetkých spoznala a našla som moju druhú rodinu. Dala by som čokoľvek za to, aby pobyty trvali dlhšie alebo aby sme sa častejšie stretávali. 🙂

Ľúbim vás a ďakujem, že som s vami mohla byť na tomto r-i pobyte 2014.

S.R.
Vidieť svoje dieťa po dlhom čase opäť sa smiať, je pre každého rodiča balzamom na dušu.
Keďže pred pár týždňami diagnostikovali nášmu synovi Damiánkovi (11) JIA, hľadala som na internete akékoľvek informácie o tejto chorobe. Tak som sa dostala aj na stránku Ligy proti reumatizmu a nakontaktovala som sa na Janku Dobšovičovú Černákovú, ktorá na môj mail zareagovala takmer okamžite a zároveň nás pozvala na r-i pobyt Klubu Kĺbik na Štrbské Pleso.

A tak sme sa v nedeľu 13. júla 2014 spolu aj so starším synom Dávidom (14) ocitli medzi ľuďmi, ktorých spája nie len ochorenie ich detí, ale aj snaha navzájom sa povzbudiť, zdieľať sa so svojimi skúsenosťami, ktoré boli pre nás „nových“ také dôležité. V ambulancii totiž lekár oznámi diagnózu, s ktorou bude naše dieťa bojovať a žiť každý deň, podá informácie o liečbe, ktorá ho čaká, avšak nepovie, čo to pre nás, ako rodinu, znamená a ani aké zmeny nastanú. A už vôbec nie, ako sa s týmto všetkým vyrovnať alebo kde hľadať pomoc.

Preto oceňujem myšlienku a ciele rekondično-integračných pobytov Klubu Kĺbik. Stretnú sa tu rodičia a novo diagnostikované deti, ale aj mladí – dospelí reumatici, ktorí ochoreli ešte v detstve. My „noví“ sme sa dozvedeli veľa informácií o bežnom živote rodiny, kde majú dieťaťa s JIA.

Napriek skutočnosti, že sme si r-i pobyt nemohli vzhľadom na moje i synove zdravotné problémy naplno užiť (v pondelok pred nástupom na r-i pobyt absolvoval operáciu nosných mandlí a lekári mu zakázali pobyt v detskom kolektíve), som veľmi vďačná, že sme sa ho mohli zúčastniť. Zážitky z tohto pobytu boli po dlhšom čase svetlými okamihmi v našich životoch. Vidieť svoje dieťa po dlhom čase opäť sa smiať, je pre každého rodiča balzamom na dušu.

Chcem sa poďakovať ľuďom, ktorí napriek svojej vlastnej chorobe venujú svoj čas, chuť a elán práci v Klube Kĺbik. S odstupom času si uvedomujem, aký význam tento pobyt pre našu rodinu má. Vedomie, že nie sme s našim problémom sami, že sa máme na koho obrátiť s prosbou o pomoc alebo radu, vlial do nášho života pokoj, ktorý sme po oznámení diagnózy hľadali.

Ďakujem. S.R.

Zlatica Bašková
Keď mňa, Alžbetku, Barborku a Jakubka manžel v nedeľu doviezol do hotela Solisko, zmocnili sa ma zvláštne pocity. Cudzie, síce nádherné prostredie, nové, síce milé tváre. No hlavne týždeň bez mojej polovičky. Mala som smútok v duši. Zvládnem to tu s troma deťmi sama? Priznám sa, že som si aj trošku poplakala. Chcela som všetko, čo nás čakalo, zdieľať ako rodina. Nevyšlo nám to. Snáď o rok…

Dnes je piatok, 18.7. 2014. A ja znova cítim smútok. Smútok za tým, že niečo pekné, niečo, čo mi veľa dalo, končí. Keď si spomeniem na výlet smer Lomničák (s plačúcim a potom spiacim Jakubkom na ramene) alebo Aquapark (so spiacim Jakubkom na kolenách), prednáška s MUDr. Koškovou, tvorivé dielne, rozhovory, čas, ľudia s podobným osudom… To všetko mi bude chýbať. To všetko a mnohé iné som tu s Vami, priatelia, zažila.

Odchádzam z tohto pobytu síce fyzicky unavená (vďaka Jakubko 😀 ), ale psychicky a duševne spokojná, povzbudená a odhodlaná naďalej bojovať s našou „kamarátkou“ reumou. Bolo nám tu SUPER. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tohto pobytu. Nech vás táto práca naďalej baví a napĺňa, aby sme sa mohli stretávať aj na ďalších krásnych akciách, ktoré nás posilnia. Vďaka za možnosť spoznať vás, stráviť s vami krásne a požehnané chvíle. Hlboko sa vryjú do môjho srdca. A mňa v duši hreje krásny pocit a nádej, že to snáď pre našu rodinku nebol posledný pobyt s vami. Tak teda o rok priatelia…

Lucia a Martin
Ahojte,
Nevedeli sme vydržať a večer pred príchodom zaspať. Tešili sme sa na stretnutie so „starými rip-ákmi“ a boli sme zvedaví aj na nové tváre.

Začali sme slávnostným privítaním a obedom. Prostredie, v ktorom sa hotel nachádza a ubytovanie bolo úžasné, tak ako aj pestrosť programu a pripravenosť organizátorov – Klubu Kĺbik. Zoznámili sme sa, urobili prvé spoločné foto a večer bol výber „tajného priateľa“.

V pondelok nás navštívila pani doktora Košková, s ktorou sme si vymenili skúsenosti. Počas jej stretnutia deti oddychovali vo wellness a naberali energiu, ktorá im úspešne vydržala až do hlbokej polnoci.

Výletom na Lomnický štít ste vytiahli eso z rukáva. Počasie nám počas čakania na Skalnatom plese prialo. Lomnický štít bol počas našej výpravy ponorený do hmly, ale podarilo sa nám občas rozhľadieť a čo to pofotiť. Bol to naozaj zážitok.

Prechádzka na Popradské pleso (v stredu) sa ukazovala zo začiatku nevinne. S príchodom do cieľa sa začalo zaťahovať, hrmieť (niektoré deti sa báli). Po 1,5 hodinovej prechádzke sme sa odmenili obedom a my dospeláci aj malým pivom na Majláthovej chate. Cestu späť sme si zvolili po asfaltke, ktorá viedla na stanicu tatranskej železnice. Tridsať minútové kráčanie v daždi bude pre nás všetkých tiež nezabudnuteľnou spomienkou. Čakanie na vláčik v premočených šatách nebola až taká zábava, ale zvládli sme to. Pri stretnutí s generálom LeTenky si deti mohli overiť svoje vedomosti a schopnosti. Ďalšou zaťažkávacou úlohou pre mozgové závity detí bolo hľadanie strateného pokladu, čo starostlivo naplánovali Vlaďka s Luckou. Poklad bol naozaj veľký, pretože deti toho našli viac než dosť.

Dobre pripravenou bola i návšteva Aquacity Poprad. Decká sa vyšmýkali, vykúpali a vybláznili do sýtosti. V tvorivých dielňach sme sa naučili opäť niečo nové: pletenie náramkov, práca s hlinou, servítkovanie, výroba šperkov, pohľadníc a pozdravov, to všetko bolo výborným relaxom a spestrením programu r-i pobytu.

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí tento skvelý pobyt pripravili a všetkým, ktorí sa ho zúčastnili, pretože sa opäť podarilo vytvoriť niečo neopakovateľné a nezabudnuteľné. Pobyt bol pre nás znova prínosom, skúsenosťou, relaxom i zábavou. Všetkým rodičom a deťom chcem popriať veľa zdravia, sily bojovať s ochorením, ako reuma je, chuť žiť naplno každý deň a tešiť sa z každej maličkosti, ktorá vás počas dňa stretne.

Ďakujeme, s úctou Lucia a Martin

—————
« Pocitovník 2015 / Pocitovník 2013 »

Téma: Pocitovníky